Choď na obsah Choď na menu
 

 Ďalší úder pre „rodovú rovnosť“: vedecký výskum potvrdil rozdiely v štruktúre mužského a ženského mozgu

pohlavna-nerovnost.jpg

Prehrať narozprávanú správu Stiahnuť narozprávanú správu

Problematika rodovej rovnosti patrila v uplynulých mesiacoch medzi horúce témy vo verejnom diškurze na Slovensku. Napriek tomu (alebo práve preto?) úvodom objasním tento koncept a jeho význam v súčasnej spoločnosti.

Pojem „rodová rovnosť“ je výstižne vymedzený v kľúčovom dokumente Rady Európy z roku 1998 s názvom Gender Mainstreaming: Conceptual Framework, Methodology and Presentation of Good Practices ako stav v spoločnosti, v ktorom existuje „rovnaké zviditeľnenie, rovnaká právomoc a rovnaká účasť mužov i žien vo všetkých oblastiach verejného a súkromného života“. V dnešných časoch sa dosiahnutie „rodovej rovnosti“ stalo bežným cieľom verejných politík mnohých štátov sveta, členské štáty Európskej únie nevynímajúc.

Zásadný problém celej koncepcie spočíva v tom, že vytúžený stav nenastal ani desaťročia po tom, čo zákony v západných krajinách reálne zrovnoprávnili mužov a ženy, zabezpečiac im tak rovnosť príležitostí. Dnes teda reálne neexistuje pozícia, ktorú by nemohla zastávať žena, politická funkcia, na ktorú by nemohla kandidovať, alebo právo, ktoré by nemohla užívať (sťažovať by sa mohli skôr muži, lebo brannú povinnosť zatiaľ majú takmer všade iba oni, pri ženách ide o dobrovoľnosť). Aby bol dosiahnutý stav rovnosti príležitostí mužov a žien, museli byť zrušené aj také „gentlemanské“ opatrenia, ako bol napríklad zákaz nočnej práce žien.

Snaha vyriešiť tento problém je v súčasnosti realizovaná cestou sociálneho inžinierstva, zásahov zo strany štátov a medzinárodných organizácií do fungovania spoločnosti. Ide o celý rad opatrení od zakladania špeciálnych odborov „rodovej rovnosti“, vypracovávania koncepcií „rodovej rovnosti“ cez vykoreňovanie „rodových stereotypov“ zmenou celého vzdelávacieho systému až po snahu presadiť kvóty ženskej účasti na riadiacich pozíciach veľkých firiem. V niektorých krajinách majú politické strany pod hrozbou pokuty určené, koľko žien musí za ne kandidovať. Nemôžem odolať, aby som nepodotkol, že toto presadzovanie „rovnakej účasti mužov a žien vo všetkých sférach života“ začína odhora (nepočúvame, že by sa zavádzali kvóty ženskej účasti v banských štôlňach alebo v požiarnických zboroch). Platí stará pravda, schody sa zametajú vždy od hora.

Skutočné jadro problému konceptu rodovej rovnosti však spočíva úplne inde. Málokto si totiž kladie otázku, či je tento koncept v súlade s realitou. Nie je náhodou iné zastúpenie mužov a žien v rôznych sférach verejného a súkromného života prirodzené? Nie sú medzi mužmi a ženami skupinové rozdiely biologického pôvodu, ktoré ich rozdielne spoločenské uplatnenie vysvetľujú? Je veľmi mnoho vedeckých dôkazov, že to tak je. Najnovší dôkaz vyplynul z nedávnej štúdie vypracovanej na Pennsylvánskej univerzite.

Vedci pod vedením profesorky Ragini Vermovej skúmali štruktúru mozgu pomocou špeciálnej techniky umožňujúcej skenovanie mozgu. Výsledky tejto priekopníckej štúdie dospeli k možnému vysvetleniu rozdielnej výkonnosti oboch pohlaví pri riešení rôznych intelektuálnych cvičení a kognitívnych testov. Mužský a ženský mozog má rozdielnu štruktúru neurálnych spojení, rozdielnosť štruktúr sa potom prejavuje aj v rozdielnej výkonnosti mozgu pri riešení rozličných úloh.

U mužov dominujú neurálne spojenia medzi prednými a zadnými časťami v rámci jednotlivých hemisfér. To má za následok v priemere lepšie motorické schopnosti a lepšiu priestorovú predstavivosť. Pri ženskom mozgu zase je viac neurálnych konexií medzi ľavou a pravou hemisférou, preto majú ženy spravidla lepšiu intuíciu, emocionálnu inteligenciu, pamäť na tváre a slová.

Rozdielna povaha mužského a ženského mozgu nepochybne prispieva k rozdielnemu uplatneniu žien na trhu práce. Ide o prirodzený stav. Naopak, utópiou je „rovnaká účasť mužov i žien vo všetkých oblastiach verejného a súkromného života.“ Nebezpečnou utópiou, lebo sa bezmyšlienkovito a v rozpore s vedeckým poznaním uplatňuje aj v našej, slovenskej spoločnosti. Paradoxné je, že vlastne opatrenia „rodovej rovnosti“ útočia na dôstojnosť samotných žien. Ak by sa reálne presadilo zavedenie ženských kvót, o každej kariérne úspešnej žene by sa šuškalo „tá je tu isto cez kvóty“.

Dúfajme, že ideológia „rodovej rovnosti“ čoskoro skončí na smetisku dejín medzi ďalšími absurdnými, zhora a násilne presadzovanými konštruktami. Sociálne inžinierstvo totiž prirodzene danú realitu zmeniť nedokáže, môže však veľmi zásadným spôsobom poškodiť spoločnosť.

Zdroj:tu