Choď na obsah Choď na menu
 

Dohovor, ktorý presadzovaním rodovej ideológie cez medzinárodné právo ohrozuje slobodu a rodinu286931_detail.jpg

prehraj text mp3

Slovenská republika v máji 2011 v Istanbule podpísala Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu voči ženám a domácemu nasilu a o boji proti nemu, ktorý sa zvykne označovať aj ako Istanbulský dohovor.

Dohovor zatiaľ ešte nenadobudol platnosť a záväznosť pre Slovensko.

Slovensko má však povinnosť uloženú vládnym uznesením do konca roku 2013 predložiť na vládu ratifikáciu tohto dohovoru. Po vláde pôjde dohovor do parlamentu na vyslovenie súhlasu a potom prezidentovi na podpis. Podmienkou platnosti dohovoru je, že ho ratifikuje aspoň 10 štátov. Po splnení tejto podmienky a uložení ratifikačnej listiny SR bude platný aj pre nás.

Stanovisko pre média - JUDr. Martin Dilong

Iniciatíva Fóra pre verejné otázky:

Martin Dilong na tlačovej besede informoval, že v najbližších dňoch Fórum pre verejné otázky (FVO) zašle listy predsedom poslaneckých klubov v NR SR, v ktorom poslancov bez ohľadu na politickú príslušnosť vyzve, aby nepodporili prijatie Istanbulského dohovoru.

List bude obsahovať aj kvalifikované právne dôvody, prečo je tento dohovor, podporujúci rodovú ideológiu, pre obyvateľov Slovenska  nebezpečný.

FVO  bude adresovať listy aj predsedovi vlády SR pánovi Róbertovi Ficovi a ministrovi zahraničných vecí pánovi  Miroslavovi Lajčákovi,  v ktorom ich  vyzvú, aby tento dohovor nebol predložený na rokovanie vlády SR.

FVO požiada o pomoc v tejto záležitosti o pomoc aj prezidenta SR, aby sa zasadil  za ochranu oprávnených záujmov obyvateľov SR, najmä rodičov detí, aby tento dohovor Slovensko neratifikovalo.

V prípade, ak bude Istanbulský dohovor predložený do medzirezortného pripomienkového konania, FVO si dovolí upozorniť, že bude iniciovať zásadnú, hromadnú pripomienku občanov SR, aby tento dohovor na Slovensku ratifikovaný nebol.

V čom je iný Istanbulský dohovor oproti už prijatým medzinárodným dohovorom upravujúcich problematiku ľudských práv?

Je toho viac, ale uviedol by som tri hlavné oblasti.

1. Jeden z kľúčových nových pojmov „rod“ je prvý raz definovaný v medzinárodnej zmluve.

Konkrétne v článku 3, z ktorého citujem: Pod ....“ pojmom „rod“ sa rozumie súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov“.

Uvedená definícia, je skôr ideologickou definíciou rodovej ideológie ako  právnou formuláciou.

Je známe, že „rod“ je pojem široko pretláčaný v ostatnom čase do koncepcie ľudských práv. Je to však pojem veľmi sporný a odmietaný mnohými obyvateľmi Slovenska.

2. Rozširuje okruhy diskriminácie v článku 4 o dôvody, ktoré nepoznajú štandardné medzinárodné dohovory, ktoré sa zvyknú tiež označovať ako medzinárodný katalóg ľudských práv (Bill of Human Rights). Ide o dôvody diskriminácie ako rodová rovnosť, sexuálna orientácia a rodová identita.

3. Za úplne novú povinnosť, najmä pre základné školy a stredné školy, považujem inštitucionálne zavádzanie nebezpečnej rodovej ideológie. Citujem z článku 14:

„ Zmluvné strany prijmú, ak je to primerané, potrebné kroky na to, aby sa do oficiálnych študijných plánov na všetkých stupňoch vzdelávania začlenili študijné materiály týkajúce sa problematiky rovnoprávnosti mužov a žien, nestereotypných rodových rolí, vzájomného rešpektu, nenásilného riešenia konfliktov v medziľudských vzťahoch, rodovo podmieneného násilia na ženách a práva na nedotknuteľnosť osoby, ktoré sú prispôsobené vyvíjajúcim sa schopnostiam žiakov.“

Čo môže Slovensko urobiť? Ako je možné ochrániť Slovensko, jeho obyvateľov pred negatívnymi dopadmi, ktoré môže priniesť Istanbulský dohovor?

Záleží len na poslancoch NR SR (bez ohľadu na stranícke tričko), či vyslovia súhlas s ratifikáciou tohto dohovoru v NR SR alebo nie. Taktiež vláda môže zrušiť svoje uzneseniea nepredložiť dohovor do parlamentu. Pokiaľ parlament nevysloví s ním súhlas, prezident nemôže dohovor ratifikovať a v konečnom dôsledku by Istanbulský dohovor nenadobudol pre Slovensko medzinárodnoprávnu záväznosť.

Vážne slovo k procesu ratifikácie môže povedať aj prezident Slovenskej republiky, ktorý sa k dohovoru vyjadruje ako posledný, a to formou podpisu ratifikačnej listiny za Slovensko. Štátnych orgánov, ktoré môžu konať, je viac.

Veľmi záleží na občanoch Slovenska, či sa k prijatiu tohto dohovoru verejne vyjadria, alebo budú mlčať. Politici totiž pozorne sledujú, čo si občania myslia o veciach, ku ktorým sa vyjadrujú. A to k čomu sa občania kultivovane a verejne vyjadrujú, zvyknú politici považovať za dôležité aj pre nich.

JUDr. Martin Dilong

Príloha 1

článok 14 Dohovoru, ktorý v spojitosti s inými článkami predstavuje nástroj na presadzovanie rodovej ideológie v školách na všetkých stupňoch, ako aj v zariadeniach neformálneho vzdelávania, kluboch a médiách.

Článok 14

Vzdelávanie

1. Zmluvné strany prijmú , ak je to primerané, potrebné kroky na to, aby sa do oficiálnych študijných plánov na všetkých stupňoch vzdelávania začlenili študijné materiály týkajúce sa problematiky rovnoprávnosti mužov a žien, nestereotypných rodových rolí, vzájomného rešpektu, nenásilného riešenia konfliktov v medziľudských vzťahoch, rodovo podmieneného násilia na ženách a práva na nedotknuteľnosť osoby, ktoré sú prispôsobené vyvíjajúcim sa schopnostiam žiakov.

2. Zmluvné strany podniknú potrebné kroky na podporu zásad uvedených v odseku 1 v neformálnych školských zariadeniach neformálneho vzdelávania, ako aj v športových, kultúrnych zariadeniach a v centrách voľného času a médiách.

Príloha 2

Istanbulský dohovor, konkrétne jeho článok 14, odporuje článku 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý je pre Slovensko platný a záväzný.

Právo rodičov na výchovu svojich detí

Dohovor o ochrane základných ľudských práv a slobôd koncipuje právo na rodičov na výchovu svojich detí ako nadradené štátnemu usmerňovaniu výchovy a vzdelávania. Túto zásadu prevzal do svojho znenia aj Zákon o rodine.

Konkrétne - Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v článku 2 vymedzuje právo na vzdelanie nasledovne:

„Nikomu nemožno odoprieť právo na vzdelanie. Pri výkone akýchkoľvek funkcií v oblasti výchovy a výučby, ktoré štát vykonáva, bude rešpektovať právo rodičov zabezpečovať túto výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.“

PREDKLADACIA SPRÁVA

Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním (ďalej len „dohovor“) je novým univerzálnym medzinárodným zmluvným  dokumentom v oblasti boja proti porušovaniu práv detí. Dohovor bol prijatý 25. októbra 2007  Výborom ministrov Rady Európy v Lanzarote a následne bol otvorený na podpis.

Dohovor vo svojej preambule odkazuje najmä na Dohovor o ochrane ľudských práv a  základných slobôd, revidovanú Európsku sociálnu chartu, Európsky dohovor o výkone práv  dieťaťa, Dohovor OSN o právach dieťaťa, Opčný protokol o obchodovaní s deťmi, detskej prostitúcií a detskej pornografii, Protokol o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s
ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, doplňujúci dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu, ako aj na dohovor Medzinárodnej organizácie práce o zákaze a o okamžitých opatreniach na odstránenie najhorších foriem detskej práce. Zohľadňuje tiež ďalšie relevantné medzinárodné nástroje a programy, najmä Štokholmskú deklaráciu a akčný program prijatý na prvom Svetovom kongrese proti komerčnému sexuálnemu vykorisťovaniu detí (27.-31. august 1996), Jokohamský globálny záväzok prijatý na druhom Svetovom kongrese proti komerčnému sexuálnemu vykorisťovaniu detí (17.-20. decembra 2001), Budapeštiansky záväzok a akčný plán, prijatý na prípravnej konferencii na druhý Svetový kongres proti komerčnému sexuálnemu vykorisťovaniu detí (20.-21. novembra 2001), rezolúciu Valného zhromaždenia OSN S-27/2 „Svet vhodný pre deti” a trojročný program „Budovanie
Európy pre deti a s deťmi”, prijatý po 3. summite a uvedený do praxe na konferencii v Monaku (4.-5. apríla 2006). Cieľom tohto programu je odstrániť všetky formy násilia páchaného na deťoch prostredníctvom ochrany detí, odstránenia násilia, stíhania jeho páchateľov a participáciou detí.

Kapitoly I až V sa zaoberajú všeobecnými otázkami a vymedzujú účel, zásady a definície jednotlivých pojmov. Účelom dohovoru, ktorý je definovaný v článku 1, je predchádzanie sexuálnemu vykorisťovaniu a sexuálnemu zneužívaniu detí a bojovanie proti nemu; chránenie práv detských obetí sexuálneho vykorisťovania a sexuálneho zneužívania a podporovanie vnútroštátnej a medzinárodnej spoluprácu proti sexuálnemu vykorisťovaniu a sexuálnemu zneužívaniu detí.

Kapitoly VI až VIII upravujú potrebné legislatívne a iné opatrenia, ktorými sa vo vnútroštátnom práve majú zabezpečiť ochrana práv dieťaťa pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním a trestnosť takéhoto konania.

Kapitoly IX až XI upravujú otázky medzinárodnej spolupráce, kontrolného mechanizmu dohovoru a vzťahu dohovoru k medzinárodným zmluvným dokumentom uzavretým v tejto oblasti.

Kapitoly XII a XIII obsahujú štandardné záverečné ustanovenia týkajúce sa zmien dohovoru, uplatnenia výhrad k dohovoru, resp. jeho vypovedania a nadobudnutia platnosti dohovoru.

Dohovor je uceleným nástrojom na ochranu detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním a bol vypracovaný s úmyslom posilniť medzinárodnú spoluprácu medzi štátmi pri vypracúvaní a prijímaní účinných opatrení na predchádzanie a trestanie týchto trestných činov.

Slovenská republika jednoznačne a aktívne vystupuje v oblasti ochrany a podpory práv detí a hlási sa ku všetkým aktivitám medzinárodného spoločenstva v tejto oblasti. V otázkach ochrany a boja proti sexuálnemu vykorisťovaniu a sexuálnemu zneužívaniu detí aktívne pôsobia viaceré ústredné orgány štátnej správy, najmä Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministerstvo školstva SR, ale aj iné vládne a mimovládne organizácie, ktorých jednou z hlavných náplní činnosti je práve problematika, ktorá je predmetom úpravy dohovoru.

Podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR predkladá na rokovanie vlády SR návrh na vyslovenie súhlasu s podpisom dohovoru; návrh na ratifikáciu dohovoru bude vláde SR predložený až po prijatí potrebných legislatívnych opatrení, ktoré zabezpečia implementáciu príslušných ustanovení dohovoru do právneho poriadku SR a tým aj bezproblémové vykonávanie tohto dohovoru zo strany SR.

Dohovor je v súlade so zahraničnopolitickými záujmami SR a je tiež v súlade so záujmami Európskej únie a princípmi Rady Európy. Dohovor k dnešnému dňu podpísalo 33 štátov Rady Európy (z toho 21 štátov Európskej únie). Dohovor nadobudne platnosť keď ho ratifikuje, prijme alebo schváli aspoň 5 štátov, z toho aspoň 3 členské štáty Rady Európy.
Dohovor je prezidentskou medzinárodnou zmluvou podľa článku 7 ods. 4 Ústavy SR a preto v súlade s článkom 86 písm. d) Ústavy SR bude pred ratifikáciou podliehať vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Ratifikácia dohovoru však bude nasledovať až po prijatí potrebných legislatívnych úprav zabezpečujúcich jeho vykonanie.
Prijatie predloženého dohovoru nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, iné verejné financie, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, na životné prostredie a na zamestnanosť. Návrh na podpis dohovoru bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania a na rokovanie vlády sa predkladá bez rozporov.
Je v záujme Slovenskej republiky, aby bol dohovor podpísaný podpredsedom vlády a ministrom spravodlivosti SR na Konferencii ministrov spravodlivosti krajín Rady Európy, ktorá sa uskutoční 17. - 19. júna 2009 v Nórsku.

Zdroj:  tu

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.