Choď na obsah Choď na menu
 

Keď lúzri ovládnu univerzity

Západné univerzity vychovávajú mladých v autocenzúre a alibizme, v ktorom sa odvaha riskovať trestá, sťažuje sa Financial Times.

Západné univerzity čelia problému, ktorý si dlho nechceli priznať. Kto o ňom hovoril, pôsobil ako paranoik. No dnes dosiahol také rozmery, že už sa nedá nevšímať. Na akademickej pôde vznikol svet, kde sa ako s najsilnejšou zbraňou operuje zranenými citmi a právom nebyť konfrontovaný s opačným názorom.

Nechceme to počuť

Kultúra odmietania názorov, ktoré nezodpovedajú predstave akademického sveta, sa začala rozmáhať už dávno. A keďže akademické prostredie Západu je výrazne ľavicovo-liberálne, najviac sa to ukázalo, keď išlo o konzervatívnejšie názory.

Medzi najznámejšie prípady patrilo zrušenie vystúpenia pápeža Benedikta začiatkom roka 2008 na prestížnej talianskej univerzite La Sapienza. Po tom, ako časť profesorov a študentov začala ostro protestovať proti plánovanému vystúpeniu pápeža, Vatikán ohlásil, že pápež nevystúpi.

Išlo o vyvrcholenie kritiky, ktorá sa na pápeža zniesla po jeho známom prejave na univerzite v Regensburgu, kde predtým prednášal ako profesor. V prednáške na jeseň 2006 sa totiž dotkol aj islamu, pričom podotkol citoval z klasického diela, že problém islamu nie je len v zneužívaní tohto náboženstva na zlé ciele, ale že problém je už teologický, teda v jeho koreňoch.

Pocit urazenosti a právo nebyť konfrontovaný s nesúhlasným názorom je hlavný nástroj, ktorým sa dnes protestuje proti vystúpeniu oponentov Zdieľať

„Ukážte mi, čo nové priniesol Mohamed a nájdete len veci zlé a nehumánne, ako je príkaz šíriť vieru mečom... Ale násilie nie je kompatibilné s prirodzenosťou Boha,“ povedal vtedy pápež. Prednáška v Regensburgu mala za následok ostrú kritiku, ktorá sa s ním nesie doteraz. Podobne priamy bol Benedikt aj v ďalších otázkach, kde sa kresťanstvo dostávalo do konfliktu s tým videním sveta, ktoré dnes prevláda na Západe.

Pocit urazenosti a právo nebyť konfrontovaný s nesúhlasným názorom je hlavný nástroj, ktorým sa dnes protestuje proti vystúpeniu oponentov na západných univerzitách. Ukážkový príklad sa udial pred rokom v anglickom Oxforde, kde sa mala odohrať debata o umelom prerušení tehotenstva. Keď odporcovia argumentovali, že ide o hate-speech a urobia všetko preto, aby nerušený priebeh prednášky znemožnili, diskusia bola zrušená.

Ako vtedy napísala jedna z hlavných aktivistiek za zrušenie debaty, „moja maternica tu nie je nato, aby o nej diskutovali dvaja chlapi.“

Washington bol obluda

Zrušenie debát či prednášok, ktoré nezodpovedajú súčasnému západnému akademickému mainstreamu, je však už len vrcholom ľadovca. Dôležitejšia zmena sa odohráva pod hladinou akademického sveta – v takejto atmosfére, kde stačí pocit urazenosti a trochu kriku na to, aby bol názorový oponent vyštvaný, diskusia zomiera predtým, než sa začala. Riskovať stret s aktivistami a obvinenie z neznášanlivosti sa nikomu nechce, takže témy, ktoré by mohli vzbudiť kontroverziu, zväčša vyselektuje autocenzúra.

Hlavný komentátor Financial Times pre Ameriku Edward Luce to dokumentuje v nedávnom komentári s názvom Vzostup liberálnej netolerancie v USA. „Americký liberalizmus by mal sláviť svoj úspech, veď nedávno boli prijaté manželstvá gayov, zlegalizovaná marihuana či zvolený černošský prezident... No oživenie politickej korektnosti na amerických univerzitách ukazuje úplne iný príbeh. Namiesto podpory slobody slova sa ju ľavica snaží zrušiť. V mene diverzity a konformity,“ píše.

V atmosfére, kde stačí pocit urazenosti a trochu kriku na to, aby bol názorový oponent vyštvaný, diskusia zomiera predtým, než sa začne Zdieľať

Naráža na najnovšiu aktivitu študentov Princetone University, ktorí žiadajú odstránenie mena niekdajšieho prezidenta Woodrowa Wilsona odvšadiaľ, kde sa len dá. Keďže Wilson bol aj hlavou tejto univerzity, pomenovali tam po ňom viacero ústavov a objektov. Demokratický prezident Wilson totiž zaviedol v armáde a v časti štátnej správy oddelenie bielych a čiernych. V tom čase to obhajoval tým, že v armáde či v štátnej správe  dochádza k rasovému šikanovaniu a napätiu, v ktorom belosi nedovolia černochom sa presadiť, no dnes je ťažké mu dať za pravdu.

Rasistický kontext tejto jeho reformy je dnes tŕňom v oku študentov na tej univerzite, kde učil, bol rektorom a sedemkrát bol zvolený za najobľúbenejšieho profesora univerzity.

Komentátor Edward Luce sa ale pýta, ako ďaleko máme ísť, ak budeme historické osobnosti súdiť podľa toho, či spĺňajú všetky požiadavky dnešnej doby. Prvý americký prezident Washington či ďalší prezidenti Thomas Jefferson a James Madison napríklad vlastnili otrokov. A podobne by sa dal odsúdiť celý rad prezidentov za to, ako odlišne pristupovali k celej škále ľudských práv v porovnaní s dnešným svetom.

Pre kladivo je všetko klincom

Nová doba si vyžiadala nové prístupy. V snahe, aby nik nemohol byť obvinený z nenávistných prejavov, vznikla na univerzitách v Amerike nová generácia džobov. Fakulty sú zaplnené poradcami pre multikulturalizmus, úradníkmi dohliadajúcimi na dodržiavanie diverzity a školiteľmi dodržiavania rasovej etikety. Vedenie univerzít sa takto kryje pred obvinením, že toleruje nenávistné prejavy.

No funguje to opačne. Aby ľudia na novovzniknutých džoboch dokázali svoju dôležitosť, namiesto znižovania problémov založených na rasových či iných predsudkoch problémy nafukujú. Ak váš plat závisí od toho, aby ste nerozumeli veciam, tak je ťažké vás dotlačiť, aby ste rozumeli, hodnotí komentátor.

Hoci na počiatku bola idea, aby sa takto potlačili prejavy rasovej či náboženskej neznášanlivosti, vymklo sa to z rúk. Zákazy na univerzitách sa už netýkajú len tém náboženských či potratov, ale aj bežných politických otázok.

Edward Luce uvádza niekoľko príkladov. Šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagarde nemohla vystúpiť na Smith College, kde ju predtým pozvali, keďže študenti sa zhodli, že je zodpovedná za chudobu vo svete. Niekdajšia ministerka zahraničných vecí Condoleezza Rice nemohla vystúpiť na univerzite v Michigane, kde ju študenti označili za vojnového zločinca.

Čo to znamená pre budúcnosť, ak na univerzitách vládne takáto atmosféra? Že školy učia mladých ľudí, akú hodnotu má autocenzúra, že riskovanie sa trestá a slepota je kľúčová pre kariéru vo verejnom živote, uzatvára komentátor Financial Times.

Na záver a odľahčenie už len jeden link na nové video, parodujúci tento stav na amerických školách. Aký je správny výsledok rovnice  3 x 3? No predsa gender ekwality, to je správna odpoveď na všetko.

 

(Áno, ekwality sa píše inak, ale to by už nebol prejav vlastnej osobnosti.)

 

Zdroj: TU