Choď na obsah Choď na menu
 

 

Kresťanské mimovládky nie sú samy v kritike európskeho dohovoru, ktorý sa týka násilia na ženách. V dohovore vidia pretláčanie rodovej ideológie. O rizikách hovorí aj bývalý minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Pre Fórum života spracoval analýzu tzv. Istanbulského dohovoru, ktorý u nás čaká na ratifikáciu.

Podľa Lipšica je dohovor príliš všeobecný a dá sa svojvoľne vykladať. Problém vidí tiež v tom, že ustanovenia dohovoru má v praxi posudzovať nevolená komisia. „Najväšie riziko je, že členovia komisie budú z roka na rok vydávať svoje subjektívne názory, čo krajina môže a nemôže, kedy porušila dohovor a neporušila - práve preto, že nie sú jasne špecifikované povinnosti a záväzky,“ povedal Lipšic pre Postoy.sk.

Komisia bez hraníc?

Čo to v praxi môže znamenať? Podľa Lipšica sa môže napríklad stať, že komisia bude pri vyučovaní náboženstva kritizovať otázku svätenia mužov za kňazov, keďže to môže považovať za posilňovanie rodových stereotypov. Komisia môže teoreticky namietať aj určovanie pohlavia na telocviku podľa biologických znakov a nie podľa psychologického nastavenia. Komisia s názvom GREVIO už má prvých desať členov, zvolili ich začiatkom mája.

Lipšic navyše pochybuje o reálnom prínose dohovoru v boji voči násiliu na ženách či v domácnostiach. „Nevidím v ňom pridanú hodnotu,“ vraví. Slovensko podľa neho už legislatívne spĺňa parametre dohovoru, ktoré sa týkajú pomoci obetiam trestných činov či harmonizácie práva. „Pre tieto veci dohovor sám o sebe nepotrebujeme,“ hovorí.

Kritika dohovoru neznamená zľahčovanie reality, teda násilia. „Násilie na ženách je vážny problém. Na Slovensku ešte o niečo viac, lebo dlhé roky tu bola pomerne vysoká tolerancia k domácemu násiliu,“ hovorí Lipšic. Dodáva však, že mu na Istanbulskom dohovore prekáža vágnosť ustanovení a politicky korektný jazyk. „Myslím si, že domáce násilie nemusí byť len rodovo podmienené,“ dodal.

Minister Borec čaká

Slovensko podpísalo Istanbulský dohovor v máji 2011 (celým názvom Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu voči ženám a domácemu násilu a o boji proti nemu). Podpis znamenal predbežný súhlas. Dokument by mala schváliť naša vláda, následne parlament a podpísať prezident. Dohovor má vytvoriť komplexný právny rámec na ochranu žien, a nielen ich, pred všetkými formami násilia.

"Najväčšie riziko dohovoru je, že členovia komisie budú z roka na rok vydávať svoje subjektívne názory, čo krajina môže a nemôže."
Daniel Lipšic

Minister spravodlivosti Tomáš Borec požiadal ešte v decembri 2013 premiéra Roberta Fica, aby sa ratifikácia Istanbulského dohovoru odložila. Medzi dôvodmi boli aj výhrady 105 mimovládok či príprava tzv. ľudsko-právnej stratégie. Okrem toho, podľa rezortu spravodlivosti nie sú doteraz vytvorené všetky legislatívne predpoklady na ratifikáciu dohovoru aj zo strany ďalších ministerstiev.

Nový termín na schválenie dohovoru vláda určila do 30. júna 2016. „Odklad termínu ratifikácie nevylučuje možnosť skoršej ratifikácie,“ povedala pre Postoy.sk hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Alexandra Donevová. Do včasného schválenia tlačí Slovensko aj povinnosť prevziať európske smernice z oblasti, ktorú rieši práve Istanbulský dohovor.

Kým ratifikácia dohovoru stojí, neziskovky z „druhého tábora“ spustili kampaň proti násiliu na ženách. Jej súčasťou je podpora Istanbulského dohovoru.

Pavol Rábara
Foto: TASR/Martin Baumann

Zdroj: TU