Choď na obsah Choď na menu
 

NAJLEPŠIA DETSKÁ KNIHA JE O TRANSSEXUÁLNOM TÍNEDŽEROVI POSADNUTOM SEXOM

 

Život teenagera je nanič a bude to už len horšie – tieto hlavné myšlienky vyhľadávajú v posledných dňoch kritici detskej literatúry. Je to tak len v prípade, ak by sme sa riadili výhercami súťaže generálneho guvernéra a viceguvernéra Britskej Kolumbie (Kanada).

Vo všeobecnosti je v tínedžersakej literatúre prítomný ponurý štýl. Greg Roper, vedúci katedry anglistiky na Univerzite v Dallase, sa pre LifeSiteNews vyjadril, že „rodina je v súčasnosti považovaná za utláčateľa a je plná abnormalít. Hlavnou myšlienkou je, že dieťa treba pripraviť na krutý svet a nie chrániť ho pred ním. To sa postupne zavádza do praxe v čoraz nižšom veku."

V tohto ročnej súťaži generálneho guvernéra vyhralo v kategórii detskej literatúry kniha Keď všetko vyzerá ako vo filme od Raziel Reid. Max Baker recenzoval túto knihu čisto lichotivo. Na goodreads.com sa vyjadril:  „Táto kniha je dôkazom toho, ako je zbabraná Generácia Y a to tak ako nik iný. Sme egoistická banda s vlastnými oprávneniami, kreténi, ktorí nenávidia všetko, čo nie je presne podľa nich."

Barbara Kay, redaktorka National Post, nahliadla letmo do knihy. Všimla si však, že hlavná postava je príliš stará a divná na to, aby kniha patrila medzi dobrú detskú literatúru. „Na čo pri tom mysleli?" pýtala saKniha Keď všetko vyzerá ako vo filme je o transsexuálnom/homosexuálnom teenagerovi s menom Jude (alebo Judy") Rothesay. Jeho odlišnosť ho izoluje od spoločnosti. Okrem toho má ešte mnoho iných problémov. Jeho mama je alkoholička a zároveň aj striptérka. Je však úplne pohrúžená do svojho prerušovaného vzťahu so svojím grobianskym partnerom a navzájom sa využívajú. Táto žena má preto problém vychovávať Juda a jeho nevlastného brata Keefera so špeciálnymi potrebami."

Toto sú všetky postavy diela. Dej sa odohráva väčšinou v hlave protagonistu, pretože je preňho veľmi nepríjemné vyrovnať sa so životom. Všetko z jeho života je vysvetlené pomocou odborných výrazov z filmu (podľa Kay, čím viac je tento postoj používaný, tým viac dojem, ktorý vyvoláva, „slabne"). Zvyšok opisuje sexuálnymi termínmi. Napríklad: záhyby na čašníčkinom tučnom krku mu pripomínali „ženskú vagínu."  Vôbec nie je prekvapivé, že kniha je v mnohých prípadoch zameraná proti kresťanom. Angela, Judova kamarátka, opisuje svoj potrat takto: „Spýtala som sa doktora, či nemôže vysať aj trochu tuku, keď už vybral ten plod. Sestrička sa na mňa vtedy pozrela, ako keby som masturbovala s krížom."  Kay zažartovala: „Toto už viac nie je Anna zo zeleného domu."

Potom pokračovala, „dospelí, ktorí by mali byť autoritou, sú vykreslení ako slabí, nekompetentní alebo pokryteckí." O hlavnej postave však môžeme povedať, že nie je pokrytecká. Šíri – a zároveň žije – život „neospravedlniteľného absolútneho" narcisa. „Jude začína a končí ako klamár, zlodej (keď okradne mamu a Armádu  spásy), sexuálny zvodca cudzích mužov, prenasledovateľ, masochista (schválne vyprovokuje šikanovanie) a narcis." Podľa Kay je však hlavnou myšlienkou knihy to, že všetko, čo sa v nej deje, je v poriadku. Ak si „pravý transsexuál/homosexuál," môžeš byť Peter Pan, teda nikdy nedospeješ. Tento odkaz podľa nej nemá hodnotu jediného centu z výhernej sumy $25 000.     

Karyn Huenemann s tým tiež súhlasí. Inštruktorka angličtiny na britsko-kolumbijskom Inštitúte technológie, ktorá je zároveň knižnou blogerkou a recenzistkou pre Goodreads, sa vyjadrila,: „Keď všetko vyzerá ako vo filme práve vyhralo cenu generálneho guvernéra za Detskú literatúru v roku 2014. Neviem prísť na to, prečo. Tá kniha je NA MÍLE VZDIALENÁ od ‚najlepšej anglickej... [detskej] knihy‘ v Kanade v tomto roku."

Postavy vedia príliš veľa o sexe a na žiakov druhého stupňa základnej školy sú príliš odcudzené. Toto tvrdenie je namierené najmä na Angeline časté potraty. Dokonca ani nerozprávajú rovnakým štýlom ako deti v ich veku. Autorova „neschopnosť zachytiť postavy v zodpovedajúcom veku" je podľa nej „nezvyčajná."

Literárnym kritikom sa však očividne táto téma pozdáva. V roku 2013 bola cena viceprezidenta Britskej Kolumbie v kategórii detskej literatúry udelená dielu Caroline Addersonovej s názvom Uprostred ničoho. Príbeh sa začína zmiznutím matky mladého hrdinu. Aby sa ukryl pred sociálnymi pracovníkmi, musí utiecť do divočiny. Jeden z finalistov tiež stavia svojho hrdinu proti sociálnym pracovníkom. Hlavná postava tretieho finalistu však začne navštevovať psychoterapeuta. Stane sa tak potom, ako jeho brat vďaka besneniu so zbraňou „zničí" jeho domov.

Ashley Little, ktorá vyhrala súťaž v roku 2014, sa tiež zaoberá temnými princípmi. Hrozivý názov jej diela jeNový normálny. Výrok zo súťaže to zhrňuje takto: „Tamar Robinson vie o strate mnoho - oveľa viac ako by tínedžerka mala vedieť. Jej mladšie sestry sú mŕtve, jej rodičia sú zmietaní na mori utrpenia a Tamar vypadávajú vlasy."

Ak to vyzerá ako pritiahnuté za vlasy, nezabudnite, že je to fikcia. Toto tvrdí aj Tula Batanchiav na webovej stránke New Yorskej Univerzity NYULivewire. V článku s názvom „Prechod na temnú stranu" je uvedené:„Zvyšuje sa výskyt tínedžerskej literatúry zameranej na samovraždy, anorexiu a týranie pomocou technológií." Väčšina pracovníkov knižníc, s ktorými Tula viedla rozhovory, uviedli, že knihy o mládeži v atypickom prostredí nie sú v detskej literatúre novinkou. Mnohých zaujíma svet, ktorý sa niečím líši od ich vlastného a knihy o „temnej stránke" zapĺňajú toto prázdne miesto.

Profesor Roper sa však pre LifeSiteNews vyjadril, že tu ide o viac ako únik pred realitou. „Chápanie detstva sa zmenilo. Niekedy sme verili, že počas tohto obdobia by deti mali byť chránené. Potrebujú teda nevinný svet, aby sa mohli po psychologickej stránke vyvíjať. V súčasnosti však vládne názor, že deti musia byť pripravené na krutý svet v čoraz mladšom veku. Tým sú však pod oveľa väčším tlakom, ako boli kedykoľvek predtým. Tento názor kompletne zlyhal."

Dr. Roper dodal, že literatúra pre mládež je veľmi aktuálnaZadáš si problém týždňa a vybehne ti literatúra pre mládež." Ďalším problémom je jej negatívny vplyv na rodinu. Tvrdí, že v klasických príbehoch pre mládež sa často hlavný hrdina búri proti rodičom. Na konci však zistí, že sú dobrí a záleží im na ňom. No v súčasnej dobe rodina predstavuje ničomníka, pred ktorým musí hlavný hrdina uniknúť.

Túžba po slobode bola témou v literatúre pre dospelých, ale aj v tej pre deti," povedal Dr. Roper. „Je však rozdiel medzi slobodou a oprávnením. Sloboda sa dnes chápe nesprávne, a to nie len v literatúre, ale všeobecne v celej kultúre."

Dr. Roper sa vyjadril, že on a aj jeho žena si prečítali každú knihu zo školy určenú ich deťom, a to skôr ako ony. Niektoré z týchto kníh im však prečítať vôbec nedovolili.

Zdroj: TU