Choď na obsah Choď na menu
 

Nová ministerka školstva vo Francúzsku je zástankyňa gender ideológie

 

Zástancov rodiny a manželstva nahnevalo vymenovanie novej francúzskej ministerky školstva, 37-ročnej Najat Vallaud-Belkacemovej. Tá je členkou vládnucej Socialistickej strany a patrí medzi najvýznamnejších obhajcov rodovej ideológie a „manželstva“ osôb rovnakého pohlavia.

Nazvali to „provokáciou“ a „aktom vzdoru“ zo strany prezidenta Françoisa Hollanda. Ten čelí zásadnej politickej kríze, ktorá ho núti k tomu, aby pretvoril svoj tím pod vedením predsedu vlády Manuela Vallsa. V súvislosti s rastúcou nespokojnosťou je Vallaud-Belkacemová kontroverznou postavou. Jej vymenovanie sa chápe ako vyhlásenie vojny proti rodinným právam.

Vallaud-Belkacemová sa narodila v Maroku. Do Francúzska prišla ako 5-ročná a s matkou a sestrou sa pripojili k svojmu otcovi, ktorý imigroval [pred nimi]. Ako skvelá študentka prešla radom prekážok veľmi prísneho francúzskeho vzdelávacieho systému. Promovala na Inš !@#$%^&*úte politických štúdií v Paríži. Čoskoro vstúpila do Socialistickej strany, kde sa zapojila do práv imigrantov a žien. V roku 2005 sa vydala za Borisa Vallauda. Pár má dvojčatá - chlapca a dievča. Ako povedala v rozhovore v istom známom francúzskom magazíne, tie vychovávajú tak, aby odmietali „rodové stereotypy“.

Len čo François Hollande prišiel k moci, Vallaud-Belkacemová získala post ministerky pre práva žien, kde sa zasadzovala za sociálne poistenie, ktoré by plne hradilo potrat. Podnietila program proti „rodovým stereotypom“ na základných školách s názvom „ABCD rovnosti“, ktorý bol testovaný v niekoľkých akademických oblastiach vo Francúzsku pred tým, než ho stiahli kvôli veľkým protestom pro-rodinných obhajcov. Počas tohto zápasu rad vládnych úradníkov vyhlásil, že „teória gender neexistuje“. Vallaud-Belkacemová sa podieľala na revízii bioetických zákonov. Revízia schválila „právo“ na vykonávanie pokusov na ľudských embryách a intenzívne podporovala „manželstvo“ osôb rovnakého pohlavia, ktoré sa stalo legálnym v júni 2013.

Vallaud-Belkacemová je tiež autorkou a obrankyňou nedávneho zákona za „skutočnú rovnosť medzi ženami a mužmi“, ktorý zahodil za hlavu „núdzovú“ požiadavku na získanie legálneho potratu a zaviedol rad opatrení v prospech zameniteľnosti muža a ženy. Zákon výslovne vyžaduje, aby opatrenia, ktoré sa majú prijať, boli prijaté „za účelom dať do pozornosti francúzskej verejnosti a medzinárodného výskumu sociálne konštrukcie pohlavných rolí“.

Na svojom novom poste ministerky školstva Vallaud-Belkacemová bude v centre zložitého a centrálneho politického systému Francúzskej republiky: nervového centra, z ktorého môže pokračovať morálna indoktrinácia, ktorá zasiahne aj tie najmenšie školy v tých najodľahlejších dedinách na francúzskom vidieku.

Francúzske školstvo, či už štátne alebo súkromné, sa na základe zmluvy so štátom nachádza v centre pod dohľadom nevolených štátnych orgánov a inšpektorov, ktorí stanovujú podrobný učebný plán pre všetky triedy - od škôlky nahor - a overujú si, či armáda štátnych zamestnancov učí podľa oficiálnych programov a metodík. [Francúzske školstvo] zamestnáva viac ako milión učiteľov, profesorov a administratívnych pracovníkov. Všetci učitelia musia predtým, než sú natrvalo prijatí do zamestnania, súhlasiťs oficiálnymi kurzami: sú to skupinové dynamiky a iné psychologické metódy, ktoré pravidelne kritizuje tých pár mladých učiteľov, ktorí sa odvažujú spochybňovať oficiálne metódy.

Medzi položky oficiálneho vzdelávacieho programu pre stredné školy patrí grafická „sexuálna výchova“, vykreslenie potratov ako právo ženy, rodovú ideológiu, výslovne sexuálne literárne diela a deijny tematiky – hoci veľa francúzskych mladých ľudí ani len netuší, či bol stredovek pred alebo po Victorovi Hugovi, ba nikdy ani len nepočuli o Johanke z Arku.

Od tohto silného dozoru sú uchránené len súkromné ​​školy, ktoré nedostávajú žiadne dotácie z verejných prostriedkov.

Vallaud-Belkacemová nie je prvou takouto ideologičkou, ktorá dosiahla vytúžený post ministerky školstva. Keď Hollande nastúpil do úradu, vybral si Vincenta Peillona, odborníka na Francúzsku Revolúciu. Ten napísal mnoho kníh, ktoré vysvetľujú, že sekularizmus musí vymeniť katolicizmus ako laické náboženstvo. Peillon sa vôbec netají tým, že považuje „školy republiky“ za prostriedok ako oddeliť deti od tradícií a presvedčenia ich rodín. Pokračoval [vo svojej kariére] a začiatkom minulého roku sa stal poslancom Európskeho parlamentu.

Najat Vallaud-Belkacemová bola Peillonovi počas kampane, ktorá viedla k Hollandovmu zvoleniu, veľmi blízka. Už uviedla, že počas jej úradovania, sa budú školy zameriavať na svoju úlohu naučiť deti „čítať, písať a počítať“ - keďže viac než 20% francúzskych detí nič z tohto nevie dobre až do 6. triedy - a na „presadzovanie rovnosti medzi dievčatami a chlapcami“.

Ludovine de La Rocherová, vedúca „Manife pour tous“ (Demonštrácia pre všetkých), ktorá vlani priviedla do ulíc milióny ľudí, ktorí sú proti „manželstvu“ osôb rovnakého pohlavia, povedala, že Vallaud-Belkacemová podporuje „antropologickú utópiu, v ktorej sexuálny konflikt má miesto triedneho konfliktu“. V inom vyhlásení táto organizácia hovorí, že má kvôli jej vymenovaniu obavu o budúci vývoj.

Manife pour tous“ vyzval k rozsiahlym demonštráciám 5. októbra 2014 v Paríži a Bordeaux proti náhradnému materstvu. Jej heslo sa tak rozšírola  od rodovej ideológie až po „famíliofóbiu“.

 
Zdroj: TU