Choď na obsah Choď na menu
 

Obeť prostitúcie vedie útok proti Amnesty International

 

Hoci Amnesty International rozvíja svoju novú politiku zastávajúcu dekriminalizáciu prostitúcie, Rachel Moranová im môže právom oponovať.

Jej život v sexuálnom priemysle a jej rozhodnutie dostať sa z neho von z nej urobili vedúcu kampane proti politike Amnesty International. Autorka knihy „Paid for: My Journey Through Prostitiuton“ hovorí otvorene o násilí, izolácii a užívaní drog, ktoré sa s prostitúciou neoddeliteľne spájajú. Hovorí, že ľudia ako ona potrebujú jediné: pomôcť dostať sa z toho von.

Len čo sa prostitúcia stane legálnou, „vláda nebude mať žiadny dôvod na to, aby vytvárala únikové stratégie pre tých, ktorí sa z nej chcú dostať,“ napísala Rachel.

Jej cesta sa začala v Írsku. Bola sirotou. Keď mala pätnásť, „bola na ulici, nemala žiaden domov, vzdelanie alebo pracovné zručnosti.“ „Jediné, čo som mala, bolo moje telo.“

Užívanie drog je „pre ženy vykonávajúce prostitúciu také bežné, ako pre servírky utieranie stolov,“ hovorí. „Dennodenná realita je traumou. A človek z nej chce uniknúť.“

Uznesenie Amnesty Internatiol „podporuje úplnú dekriminalizáciu všetkých aspektov dobrovoľnej sexuálnej práce“. Skupina uvádza, že „k tejto otázke pristupovala z pohľadu medzinárodných štandardov v oblasti ľudských práv“.

Rozprava však prostitúciu – predovšetkým detí – odsudzuje a nazýva ju „nezlučiteľnou s dôstojnosťou a hodnotou ľudskej osobnosti“ a takou, ktorá ohrozuje „blaho jednotlivca, rodiny a komunity“.

Pro-prostitučná kampaň Amnesty Interantional sa zamerala na ženy, ktoré sa teoreticky samy rozhodujú pre vykonávanie „sexuálnej práce“. Odviedla však pozornosť od pasákov, od verejných domov či zákazníkov prostitútok - teda tých, ktorí z normalizácie obchodovania so sexom vyťažia najviac.

„Je nezmyslom povedať, že osoba môže byť silnejšia vďaka tomu, že dovolí, aby bolo jej telo verejne dostupné ako vlaková alebo autobusová stanica,“ povedala Rachel. Súhlas tiež vyžaduje schodné alternatívy a možnosti.

Keď spoločnosť prostitúciu schváli, trh bude expandovať. „Odkiaľ pochádzajú tieto nové telá?“ pýta sa Rachel. „Mladé ženy, ktoré si môžu vybrať, si nepovedia: ,Namiesto toho, aby som šla na výšku, pôjdem radšej do sexuálneho priemyslu.‘“

„Nie. Sociálne znevýhodnené mladé dievčatá sú do lievika prostitúcie priamo vtiahnuté.“

Aj LGBT aktivisti poznamenali, že najväčšiu pravdepodobnosť dať sa na prostitúciu majú zraniteľní mladí ľudia, aj tak však argumentujú za dekriminalizáciu všetkých aspektov obchodu so sexom.

Dva týždne po hlasovaní Amnesty International, LGBT skupiny hneď skritizovali tvrdý záťah na generálneho riaditeľa webových stránok Rentboy.com, ktorý seba samého popisoval ako „kyber pasáka“. On i jeho zamestnanci boli v New Yorku zatknutí za podporu prostitúcie. Stránka od roku 2002 zarobila viac než 10 miliónov dolárov z mesačných poplatkov a reklám mužských prostitútov, ktorí uvádzali ceny za sexuálne služby.

„Sexuálna práca neprimerane zasiahla LGBT komunitu,“ napísal Sam Brinton. Spolupredseda #BornPerfect povedal, že zatknutie bolo „zničujúcim útokom“ na mladých ľudí, ktorí sa identifikujú ako lesbičky, gejovia či transgender osoby (LGBT) a ktorí sa obrátili k prostitúcii.

Mnoho „LGBT mládeže sa zapojilo do sexuálnej práce len preto, aby prežilo“.

Zatknutý však nebol žiadny z mužských prostitútov, ktorí na internetových stránkach ponúkali svoje inzeráty. Tento prístup zodpovedá severskému modelu, za ktorý bojovala Rachel i ďalší. V tomto modeli sú právnej ochrany zbavení kupliari, prevádzkovatelia verejných domov a zákazníci, nie však predávané osoby.

Odborníci hovoria, že dospievajúci a deti sa predávajú lacno, len za cenu jedla, aj keď pasáci a zákazníci pridávajú prémie za ich mladosť a zraniteľnosť.

„Odpovedala som na telefonáty v dostatočnom množstve verejných domov, aby som to vedela,“ zatvítovala Rachel, „Najčastejšou otázkou vždy bolo: ,Aké najmladšie dievča máte?‘“

Riešením je vytvorenie únikovej cesty z prostitúcie. Tým je napríklad pomoc so starostlivosťou o deti, so vzdelaním a závislosťami.

Racheline rozhodnutie k úteku podnietil jej štvorročný syn, ktorý nastupoval do školy, a dôverný vzťah s jedným mužom, v ktorom „zakúsila sexualitu takým spôsobom, akým ju na tejto zemi máme zakusovať“.

Zdroj: TU