Choď na obsah Choď na menu
 

Ako LGBTI aktivizmus ohrozuje ľudské práva

Som presvedčený, že stratégie LGBTI aktivistov zvolené pri presadzovaní ich politickej agendy (registrované partnerstvá, „manželstvá“ osôb rovnakého pohlavia, adopcie detí takýmito pármi) ohrozujú ľudské práva. A to dvojakým spôsobom.

Sprofanovanie pojmu ľudské práva

Prvý spôsob ohrozenia ľudských práv je používanie ľudskoprávnej terminológie tam, kde nemá miesto. Stalo sa módou, že terminológiu ľudských práv používame skoro všade. Už sa pomaly nebudeme vedieť ani poškrabať za uchom, aby sme to neobhajovali nejakým ľudským právom.

Presne toto robia aj LGBTI aktivisti pri presadzovaní svojej politickej agendy. Že manželstvo je definované ako zväzok muža a ženy? Diskriminácia! Dieťa si môžu spoločne adoptovať len manželia? Porušenie ľudských práv! Že muž, ktorý mal sexuálny kontakt s iným mužom nemôže dočasne darovať krv? Kde je rovnoprávnosť!?

Lenže tieto pravidlá majú svoje opodstatnenie. To ako definujeme manželstvo je predsa otázkou rozumného zváženia rodinnej politiky. Ľudské právo na zmenu definície manželstva jednoducho neexistuje. A navyše, vždy tu budú ľudia a vzťahy, ktoré definíciu manželstva nenaplnia a nebudú ho môcť uzavrieť, nech už je definícia manželstva akákoľvek. Pri adopciách je zase dôležitý záujem dieťaťa, nie „ľudskoprávny nárok“ nádejných rodičov. Pri darovaní krvi je rozumné stanoviť pravidlá, ktoré nám pomôžu minimalizovať riziko nákazy. A kým je u praktizujúcich homosexuálov nadpriemerné riziko nákazy, takéto (ako aj iné) bezpečnostné opatrenia majú svoje opodstatnenie.

Koncept ľudských práv je vo svojej podstate správny, a preto by sa z tohto pojmu nemala stať bezduchá floskula.

Ak by sme na všetko, čo chceme v politike dosiahnuť používali mantru „mám na to ľudské právo“, tento pojem by rýchlo stratil svoj zmysel, čo by bola veľká škoda. Koncept ľudských práv je vo svojej podstate správny, a preto by sa z tohto pojmu nemala stať bezduchá floskula.

Potlačenie skutočných ľudských práv iných

Ďalší problém vidím v riziku potláčania ľudských práv iných. Mám na mysli celkom novú stratégiu, ktorú používajú LGBTI aktivisti v diskusii so svojimi názorovými oponentmi.

Vždy tu boli a budú filozofické či náboženské názory a koncepty, ktoré kladú vysoké nároky na sexuálne správanie ľudí. Odsudzujú neveru, predmanželský sex, promiskuitu, antikoncepciu, rozvody, homosexuálne správanie, atď. A vždy tu boli aj ľudia, ktorí takéto normy nevyznávali a neriadili sa nimi. Zástancov vysokých morálnych štandardov v sexuálnej oblasti si možno vypočuli a pomysleli si svoje. To bolo všetko. LGBTI aktivisti však postupujú úplne inak.

V diskusii o sexuálnej etike som zatiaľ nezachytil pojmy ako „promiskuitofób“ alebo „rozvodofób“. Nepočul som ani, že by niekto niekedy označil kritiku užívania antikoncepcie za prejav nenávisti. Zato v diskusiách o požiadavke zaviesť homosexuálne partnerstvá sa to „homofóbiou“ a obviňovaním z nenávisti len tak hemží.

Pozrite si citáty ľudí nominovaných na anti-cenu Homofób roka 2012: Za homofóbny sa tam označuje napríklad tento výrok Martina Hanusa o manželstve: „Aktivisti a časť mediálneho sveta celkom deformujú pojmy, ak tvrdia, že páry osôb rovnakého pohlavia majú na získanie tohto privilégia akési ľudské právo.” Neviem, čo je na tomto homofóbne, veď napríklad aj Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že členské štáty nemajú povinnosť zavádzať manželstvá pre osoby rovnakého pohlavia.

V diskusiách o požiadavke zaviesť homosexuálne partnerstvá sa to „homofóbiou“ a obviňovaním z nenávisti len tak hemží.

Alebo prípad poslanca Štefana Kuffu, ktorý sa v parlamente pohoršoval nad tým, že na západe majú pre deti rozprávky o dvoch princoch. „To je pohoršenie pre tieto deti. Lepšie by ti bolo, keby ti zavesili mlynský kameň na krk a hodili ťa do vody. Lepšie by ti bolo, ako keď pohoršíš jedného z týchto maličkých,“ parafrázoval Bibliu Kuffa (celé vystúpenie tu). A reakcia LGBTI aktivistky Hany Fábry? „Rozhodla som sa, že beztrestnosť nenávistných výrokov z úst Vás, oficiálnych predstaviteľov Slovenskej republiky, na adresu vybraných "nepohodlných" skupín obyvateľstva sa musí skončiť. Urobím pre to všetko, čo je v mojich silách. A sľubujem Vám, že z tejto cesty neuhnem.“ Neuberám pani Fábry právo komentovať a nesúhlasiť s poslancom Kuffom. Ale volať po trestnosti za toto vyjadrenie v parlamente nemá nič spoločné s ľudskými právami.

Najsmutnejšie je, že táto stratégia nálepkovania názorových oponentov za zločincov, hejterov, nepriateľov a homofóbov si postupne hľadá cestičku aj do serióznych dokumentov. Pekne to pomenoval napríklad sudca amerického najvyššieho súdu Antonin Scalia vo svojom nesúhlasnom stanovisku k rozhodnutiu súdu vo veci zákona o ochrane manželstva, ktoré je presiaknuté takýmto typom „argumentov“. Vidno to tiež na prvom (zamietnutom) návrhu Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v SR, v ktorom sa odcudzovali „kánony“ označujúce správanie osôb s LGBTI orientáciou za neprirodzené a nemorálne. Prvý návrh stratégie teda vnímal kresťanstvo (a iné podobné kánony)  ako možný zdroj diskriminácie.

Záver

LGBTI aktivisti do verejnej diskusie o svojich politických požiadavkách vstupujú úplne novátorským spôsobom. Svoje požiadavky na zmenu rodinného práva nevhodne prezentujú za ľudské právo. A namiesto presviedčania radšej škatuľkujú svojich oponentov spôsobom, ktorý ich má vylúčiť z diskusie, prípadne ich umlčať prostriedkami trestného práva. Žiaľ, práve tieto prístupy vidím ako reálnu hrozbu pre ľudské práva. Pre slobodu prejavu, pre náboženskú slobodu, pre slobodu svedomia, či pre práva rodičov vychovávať deti v súlade so svojím presvedčením.

Ak to LGBTI aktivisti s ideou ľudských práv myslia vážne, mali by tieto svoje invenčné stratégie presadzovania politických požiadaviek zmeniť.

Zdroj: tu