Choď na obsah Choď na menu
 

Najlacnejšie maternice: Homosexuáli a neplodné páry si chodia po deti do Indie

Prehrať narozprávanú spávu                     Stiahnuť narozprávanú správu

Chudobná a ľudnatá India objavila nový spôsob, ako napĺňať štátnu kasu. Stala sa rajom pre ľudí, ktorí potrebujú náhradnú matku na vynosenie svojho dieťaťa.

Rýchlo, legálne, diskrétne a najmä lacno – takto funguje obchod s náhradnými matkami v Indii. V krajine prekvitá množstvo kliník, kde si páry zo zahraničia môžu z katalógov vybrať náhradnú matku pre svoje dieťa. Na klinike sa urobí umelé oplodnenie ženinho vajíčka mužovou spermiou a vzniknuté embryo sa vloží do vybratej, dôkladne vyšetrenej náhradnej matky. Oplodnená žena putuje do hostela kliniky pre tehotné a tam sa o ňu starajú celých deväť mesiacov. Jej rodina môže prísť ženu navštíviť raz za týždeň.

Kliniky náhradného materstva rastú v Indii ako huby po daždi.

Kliniky náhradného materstva rastú v Indii ako huby po daždi.

Kliniky verbujú tieto „živé inkubátory“ v chudobných štvrtiach. Vytypovanú ženu prezrie gynekologička, a keď si ju pár vyberie, odchádza na kliniku. Ak sa zistí, že úspešne otehotnela, ide do hostela, aby dostávala dostatočnú výživu a lekársku starostlivosť. Mnohé zo žien už majú svoje deti, od ktorých sú počas tehotenstva takmer odlúčené. Zárobok 7 500 dolárov za deväť mesiacov a pôrod však pre ne znamená možnosť dať svoje deti na univerzitu alebo si kúpiť dom. Záujem je preto obrovský – na oboch stranách.

 Tehotenstvo je obdobím, keď má žena dostatok jedla a dobré bývanie – je však odtrhnutá od blízkych.

Tehotenstvo je obdobím, keď má žena dostatok jedla a dobré bývanie – je však odtrhnutá od blízkych.

Lacné „bejby“

Dieťa z Indie vrátane letenky, pobytu v krajine počas procesu umelého oplodnenia a pôrodu vyjde asi 23 000 dolárov. V porovnaní s tými krajinami USA, kde je náhradné materstvo legálne, je to asi štyrikrát lacnejšie. V Amerike páry navyše potrebujú písomný súhlas ženy na implantovanie svojho biologického materiálu a môžu to byť iba manželia. Sprostredkovanie náhradného materstva tam majú v rukách agentúry, ktorým sa platí ďalších 40 000 dolárov. Ani v jednej z krajín, kde je náhradné materstvo povolené, sa nemyslí na homosexuálne páry. 

Toto dieťa porodila Indka kórejsko-americkému neplodnému páru.

Toto dieťa porodila Indka kórejsko-americkému neplodnému páru.

Dr. Samit Sekhar z kliniky v indickom Kirane tvrdí, že značný počet klientov ich centra sú práve gayovia. „Zaznamenali sme nárast v počte mužských homosexuálnych párov a slobodných mužov. Zvyknú nás kontaktovať hneď po tom, ako v ich krajine zlegalizujú homosexuálne zväzky,“ hovorí gynekológ. Darkyňu vajíčka si môžu priviesť so sebou alebo si „biologický materiál“ kúpia priamo u nich. 

Klinika zariadi všetko od umelého oplodnenia po pôrod.

Klinika zariadi všetko od umelého oplodnenia po pôrod.

Záleží na dohode

Náhradné materstvo v Indii bolo legalizované v roku 2002. Podľa niektorých zdrojov predstavujú príjmy z tohto „priemyslu“ odvtedy neuveriteľných 2,3 miliardy dolárov a stále stúpajú. Záujemcovia si pochvaľujú výbornú zdravotnú starostlivosť a vysokú odbornosť lekárov. Indická rada pre lekársky výskum stanovila usmernenia pre náhradné materstvo. Záujemcovia a náhradná matka musia podpísať právnu dohodu. Žena, ktorá bude dieťa nosiť, nesmie byť staršia než 45 rokov a nesmie byť takto tehotná viac ako trikrát za život. Tieto reguly však nemajú žiadnu právnu účinnosť – všetko teda záleží na dohode.

Lekárska starostlivosť o budúce matky je v Indii na súkromných klinikách na vysokej úrovni.

Lekárska starostlivosť o budúce matky je v Indii na súkromných klinikách na vysokej úrovni.

Problém s pasom

Úplne inak sa však k tomuto druhu zdravotníckej turistiky stavajú krajiny, z ktorých pochádzajú klienti indických kliník. India vystaví deťom náhradných matiek rodné listy s menami biologických rodičov a automaticky tam zapisuje aj ich občianstvo. Aby mohli s bábätkom odcestovať, potrebujú preňho pas svojej krajiny – a tu nastáva problém.

Mnohé páry, najmä z krajín, kde náhradné materstvo nie je legálne, čelia problémom s určením štátnej príslušnosti dieťaťa. Je známy prípad, keď páru pochádzajúcemu z Bavorska veľvyslanectvo odmietlo vystaviť nemecký pas pre ich deti – dvojčatá. Porodila ich indická matka, ale dvojičky boli biologickými deťmi objednávateľského páru. V Nemecku však platí, rovnako ako u nás, že matkou je žena, ktorá dieťa porodila. Jediným východiskom teda bolo, že nemecký pár musel vlastné deti adoptovať. Trvalo však dva roky, kým India dala dvojčatám občianstvo a indické pasy a následne dostali víza na vycestovanie do Nemecka. Až tam mohol pár adoptovať svoje vlastné deti podľa nemeckých zákonov.

Náhradnú matku môžu jej manžel či deti navštevovať raz do týždňa.

Náhradnú matku môžu jej manžel či deti navštevovať raz do týždňa.

Princezná pestúnkou

Do problémov sa dostal aj francúzsky pár, ktorý si dal dieťa vynosiť v Kalifornii. Francúzsky súd rozhodol, že dieťaťu nedá francúzske občianstvo, a teda ani pas ich krajiny. Dievčatko má už jedenásť rokov, zostáva v Amerike a spor stále trvá. Situácia v USA je špecifická, pretože tam narodené deti automaticky získavajú americké občianstvo a medzinárodná adopcia z tejto krajiny je takmer nemožná. Francúzske súdy riešia v súčasnosti už pätnásť takýchto prípadov.

Počas deviatich mesiacov v hosteli má žena za úlohu len byť zdravá a tehotná.

Počas deviatich mesiacov v hosteli má žena za úlohu len byť zdravá a tehotná.

Náhradnému materstvu v Indii nie sú naklonené ani úrady severských krajín. Nórska korunná princezná Mette-Marit minulú jeseň spôsobila na domácej pôde škandál, keď súkromne odcestovala do Indie. Chcela sa tam postarať o dvojčatá, ktoré indická náhradná matka porodila nórskemu homosexuálnemu páru. Jeden z gayov údajne pracuje pre kráľovský palác a spoločne so svojím partnerom je vraj blízky priateľ princeznej. Muži mali ísť na kliniku do Dillí osobne privítať dvojčatá. Mali však problémy s vybavovaním indických víz, a tak sa princezná ponúkla, že ich zastúpi. Jej hovorkyňa potom novinárom povedala, že nechcela deti nechať v Indii osamote. Dva dni po pôrode Mette-Marit odviezla dvojčatá z klinky a starala sa o ne viac ako dva týždne, kým po udelení víz konečne nedorazili aj ich otcovia.

 

Princezná Mette-Marit vlastné deti má, aj preto podporila svojich homosexuálnych priateľov, ktorým sa v Indii narodili deti.

Princezná Mette-Marit vlastné deti má, aj preto podporila svojich homosexuálnych priateľov, ktorým sa v Indii narodili deti.

Tento jej krok vyvolal diskusiu, pretože nórske úrady opakovane odrádzajú tamojších gayov a neplodné páry od hľadania náhradných matiek v zahraničí. Viackrát sa už vyskytli aj problémy s udeľovaním občianstva takýmto deťom narodeným v cudzine. Princezná, ktorá má neurodzený pôvod, pracovala ako servírka a za následníka trónu Haakona sa vydávala ako slobodná matka, tak opäť podráždila svojich odporcov.

Čo nie je zakázané?

Náhradné materstvo je u nás ilegálne, za biologickú matku sa považuje žena, ktorá dieťa porodila. Rovnako je to vo Francúzsku, v Poľsku, Rakúsku, Nemecku, Španielsku, vo Švajčiarsku, v Chorvátsku či Austrálii. Sú však aj štáty, ktoré náhradné materstvo povoľujú. Okrem Indie medzi ne patria Rusko, Ukrajina, niektoré štáty USA či Veľká Británia, kde fungujú sprostredkovateľské agentúry. Vo všetkých týchto štátoch však služby v záujme narodeného dieťaťa poskytujú iba manželom.

 

Aj tomuto britskému páru porodila dieťa Indka.

 

Aj tomuto britskému páru porodila dieťa Indka.

Zaujímavá situácia je v Česku, kde sa riadia heslom – čo nie je zakázané, je povolené. Manželský pár si tam môže doviesť náhradnú matku, zaplatiť za výkon umelého oplodnenia a potrebné lieky. Náhrada alebo finančná kompenzácia je len medzi manželským párom a dotyčnou ženou. Kliniky však náhradné matky nesprostredkujú, oficiálne túto službu nemajú v ponuke. Pomôžu len žene, ktorá dieťa nemôže vynosiť z dôvodu chýbajúcej maternice, maternicovej sliznice, opakovaných potratov či nedostatočnosti krčka maternice. Ďalší postup by však napríklad pre slovenský pár bol pomerne zložitý. Náhradná matka by sa musela „svojho“ dieťaťa úradne vzdať, muselo by sa dokázať biologické otcovstvo, dieťa by muselo byť zverené do starostlivosti otca a jeho manželka by musela potom svoje biologické dieťa adoptovať. Aj napriek týmto komplikovaným právnym kľučkám sú ľudia, ktorí sú ochotní celú tortúru podstúpiť. Riskujú však napríklad to, že náhradná matka sa ich dieťaťa odmietne vzdať. V Indii to najmä pre finančnú a sociálnu situáciu náhradných matiek nie je pravdepodobné. Aj tak však tento spôsob „prenájmu materníc“ vyvoláva mnohé morálne otázniky.

Zdroj:TU