Choď na obsah Choď na menu
 

Robin Becková o 35. rokoch „pekla“ v homosexuálnych vzťahoch

Robin Teresa Becková (59) sa nebojí povedať nikomu, ani samotnému pápežovi Františkovi, že homosexualita premenila jej život na peklo utrpenia, temnoty, rozbitých snov a trvalej ľútosti. A po 35. rokoch homosexuálneho správania a 12. vzťahoch, Robin presne vie, o čom hovorí.

Podľa mojej skúsenosti je nemožné mať zdravý homosexuálny vzťah, pretože to ide proti spôsobu bytia, ktorým nás Boh obdaril,povedala pre LifeSiteNews. Nazvala „krutým“ to, aby bol akýkoľvek náboženský vodca priaznivo naklonený takýmto vzťahom.

Teraz je iba päť rokov po tom, čo sa pre Robin všetko zmenilo. Bola zarytou protestantkou, ktorá prekrúcala Sväté Písmo, aby sedelo jej homosexuálnemu životnému štýlu. Ale v jeden deň sa z rozmaru rozhodla ísť do katolíckeho kostola, aby dostala poznačenie popolom počas omše na Popolcovú stredu. Prišla iba kvôli popolu, ale Boh mal iné plány.

Svoj dramatický životný príbeh Robin rozpovedala v knihe z roku 2012 Iba som si prišla po popol. Pochádzala z rozvrátenej rodiny, kde boli obaja rodičia alkoholikmi. Jej otec fyzicky napádal matku a mal problémy s ovládaním  hnevu.

V mladom veku bola Robin svedkom, ako jej otec udieral, strkal a robil „ponižujúce veci“ matke. Pamätá si, ako stála blízko a pozerala sa na matku, ako plače, keď bola týraná. Robin žila v smrteľnom strachu zo svojho otca a myslela si, že by ju zabil pri najmenšej provokácii.

Má iba jedinú spomienku na nežnosť zo strany jej matky. Mala asi 3 roky, keď si ju raz jej mama nečakana pritiahla a popestovala v náručí. To bolo jedinýkrát v celom Robininom detstve, keď sa cítila „bezpečná a šťastná.“

Skôr ako mala päť rokov sa už stala tou, ktorá utešovala jej matku po tom, čo zažila týranie zo strany svojho manžela. Pamätá si, že sa považovala za záchrankyňu.

Náboženstvo sa pre Robin stalo únikom. Chodenie na cirkevné bohoslužby spolu so sestrou sa stalo jej životom. Túžila, aby Boh prišiel a zachránil ju z denného verbálneho, emocionálneho a fyzického zneužívania, ktoré zažívala doma.

Doživotne traumatickou spomienkou sa pre ňu stal deň, kedy ako sedemročná zistila, že jej otec opustil ich dom nadobro. Pamätá si, ako vybehla z domu, pozrela sa do neba a kričala: „Bože, prečo? Zo všetkých detí na svete, prečo si rozhodol, aby sa toto stalo práve mojej rodine?“

Zúfalo túžiaca po láske

Robin bola na vysokej škole. Jej otec bol fyzicky neprítomný a mama trpela vysiľujúcou chorobou. Keď sa teraz na to spätne pozerá, uvedomuje si, aké veľké prázdno bolo v jej srdce a ako veľmi túžila po niekom - hocikom, kto by ju miloval.

Stredoškolský učiteľ v nej rozpoznal talent na spievanie. Začal sa k nej správať ako k dcére, ktorú nikdy nemal. Tešila sa z jeho náklonnosti. Strávila mnoho šťastných chvíľ v kruhu jeho rodiny. Zažila život naplnený láskou a smiechom, ktorý jej bol taký vzdialený, ale zároveň taký osviežujúci a životodarný. Lenže po maturite sa tento vzťah rozplynul a Robin sa cítila byť svojim učiteľom zradená. Sľúbila si, že už nikdy nepustí žiadneho muža do svojho srdca.

Na vysokej škole stretla 19-ročná Robin ženu, ktorá ju pozvala na charizmatické modlitbové stretnutie, kde zažila vyliatie Božej lásky a stala sa zapálenou pre kresťanskú vieru. Robin sa zblížíla so svojou novou kamarátkou. Vyvinul sa z toho intímny vzťah, ktorý sa rýchlo stal sexuálnym. Trval sedem mesiacov a keď skončil, Robin bola zničená a mala zlomené srdce.

Pokúsila sa utiecť od svojich problémov a prešla na fakultu biblických štúdií. Bola veľmi nahnevaná, keď sa v jeden deň dozvedela, že jej bývalá priateľka začala chodiť s chlapom. Hľadala radu u jednej z vyučujúcich, s cieľom aby si len našla nejakú blízku priateľku. Toto priateľstvo sa ale tiež stalo intímnym a v priebehu niekoľkých mesiacov aj sexuálnym vzťahom.

Pamätá si, že v tej dobe bola „totálny prípad“ a dnes to hodnotí tak, že „v niečom som bola strašne mimo.“ Ich homosexuálny vzťah sa nakoniec dostal do pozornosti vedenia fakulty. Učiteľku chceli prepustiť a Robin vylúčiťzo školy, ale dovolili im ukončiť semester.

Robin žila s touto učiteľkou spoločne mnoho rokov. Stali sa členkami cirkvi, kde sa stretávali homosexuálni ľudia. Veľmi skoro sa rozhodli dať stop svojim homosexuálnym skutkom. Robin dúfala, že ich vzťah bude trvať večne. Ale netrval. Robin si myslí, že jej problémy s návalmi zúrivosti, neistotou, snahou privlastniť si druhého a žiarlivosťou nakoniec túto ženu odohnali preč.

Hľadanie matky, ktorú som nikdy nemala“

Robinin život sa uberal ďalej klesajúcou tendenciou. Stretla v svojej cirkvi inú ženu, ktorá ju presvedčila, že je naozaj a skutočne lesbičkou. Ale ani tento vzťah nevydržal. Žena po žene, vzťah po vzťahu, Robin zúfalo hľadala lásku, ktorá by vydržala a ktorá by naplnila túžbu jej srdca.

Vždy sa to začalo skvelo a vždy som si bola istá, že som si teraz naozaj našla pravú partnerku. Ale skôr ako po roku, som z toho bola neštastná a divila som sa, čo to zase robím. A odišla som,“ napísala vo svojej knihe.

Išla od jedneho lesbického vzťahu k druhému a často sa vzájomne prekrývali. Chcela si byť istá, že nikdy nebude musieť zažiť moment, kedy by bola sama a nemilovaná.

Keď sa pozerá späť, Robin si teraz uvedomuje, že si neustále hľadala partnerky, ktoré boli, podobne ako ona sama, psychologicky zranené. „Stále som dúfala, že nájdem vyrovnanú, milujúcu, starostlivú ženu, ktorá vylieči moje srdce (inými slovami som hľadala matku, ktorú som nikdy nemala),“ napísala.

Robin povedala pre LifeSiteNews, že si teraz myslí, že „väčšina lesbičiek, ktoré bažia po vzťahu s inými ženami, má deficit vo svojom vzťahu s vlastnou matkou.“

Viem, že v mojom prípade je to pravda. Nedostala som starostlivosť, ktorú som od matky potrebovala. Mala som toto zranenie od mojej matky a pokúšala som sa ho uzdraviť tým, že som sa obracala na iné ženy. Čakala som ich, aby mi dali to, čo mi moja matka nebola schopná dať.“

Mala štyridsaťšesť rokov, keď sa dostala do svojho jedenásteho vzťahu. S vydatou ženou, ktorá mala deti. „Mala som zutekať za hory, za doly, ale moje zúbožené, oslabené a bláznivé ja kapitulovalo pred mojou emocionálnou vyprahnutosťou. Dala som sa s ňou do vzťahu,“ napísala.

Pre vážnu nemoc sa dostala na dva týždne do nemocnice. Zdravie sa jej čiastočne vrátilo, ale len preto, aby zistila, že tá žena sa už rozhodla skončiť vzťah s ňou.

To bol jeden z najbolestnejších a najsrdcervujúcejších dní môjho života.“

Zlomené srdce dalo Robin príležitosť prehodnotiť vlastný život.

Pozrela som sa na tento vrak po 11. nehodách a vedela som, že Boh odo mňa chcel, aby som si prešla niečím ako stroskotaním, ale väčšinu dní som sa s tým nemohla vyrovnať. Ležala som tvárou na podlahe a plakala, ‚Ó, Bože, prosím povedz mi, že to nie je môj život!‘ Dúfala som, že sa prebudím a zistím, že to všetko bolo iba veľmi, veľmi zlý sen. Ale bol to môj život a musel mi patriť, až do posledného kúsku. “

Kajajte sa a verte Evanjeliu

Niekedy v tom čase navštívila katolícky kostol na Popolcovú stredu, aby prijala označenie požehnaným popolom. Dostala znamenie kríža na čelo so slovami „Kajajte sa a verte Evanjeliu.“ Cítila, že Boh pohol jej srdcom. Na ďalšiu nedeľu išla na omšu a cítila sa nevýslovne priťahovaná k bielej hostii, ktorú kňaz nazval „Telo Kristovo.“ Pokračovala v chodení na nedeľné sväté omše.

Robin ale nebola presvedečená, že homosexualita je nesprávna. Myslela si, že jej problém je, že si nevie vytvoriť „zdravý homosexuálny vzťah.“ Do jej života vstúpila ešte jedna žena. Robin išla na to pomaly a dúfala, že priateľstvo sa zmení na doživotný záväzok.

Zlou a smutnou správou bolo, že to, čo začalo ako úžasné priateľstvo, ktoré sa dva roky budovalo, skončilo v ruinách, keď sme začali prekračovať hranice a išli na miesta, o ktorých Boh povedal ‚Neprekročíš!‘ Ako to bolo v jedenástich vzťahoch pred tým, aj tento sa stal šialeným a dysfunkčným doslova za noc. Všetky nádeje na požehnaný zväzok sa vyparili (alebo skôr boli rozmetané priamo do mojej tváre).“

Robin sa dostala na úplné dno a priznala, že vzťah s inou ženou„nikdy nemôže byť ‚správny‘ .“ Vo svojej zlomenosti a trápení volala k Bohu o pomoc. Dostala silu obetovať svoju sexualitu Bohu a sľúbila od toho dňa dodrživať Jeho slovo ohľadom tejto veci. To sa stalo pred piatimi rokmi, počas víkendu, kedy mala pätdesiatštyri rokov.

Napriek tomu, aký bolestný bol môj narodeninový víkend, som taká vďačná za to, že bol dostatočne hrozný na to, aby ma zobudil a priviedol k zmyslom (a na kolená). Utiekla som od homosexuálneho života a ani na sekundu som nepomyslela na návrat,“ napísala.

Robin začala chodiť na katechézy rímsko-katolíckej viery a bola do Katolíckej cirkvi prijatá počas Veľkej noci roku 2010. Práve oslávila päť rokov toho, čo nazvala „kráčať s víťazstvom.“ Verí, že to je „obrovský zázrak.“

A zázrak je, že počas posledných piatich rokov som bola spokojná s tým, že som Boží osobitný ‚niekto.‘ Bola som spokojná, že každý deň vstávam sama a vstávam so šťastím, že mám teraz s Bohom správny vzťah. Je to iba jeho úžasná milosť, ktorá ma drží v mojej samote. To je ten zázrak,povedala pre LifeSiteNews.

Komukoľvek, kto sa opýta, Robin povie, že posledných päť rokov života jej plynulo v neustálom prekvapení.

Musíte mi veriť, keď vám poviem, že som nikdy nič z tohto neplánovala. Bola som pristihnutá nepripravená, unesená nečakane, naslepo privedená a premožená Božím milosrdenstvom. Naozaj, bez žartov! Je to pravda, iba som si prišla po popol!“ uzatvára svoju knihu.

Zdroj: TU

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Pápež komunista.

(joe, 19. 1. 2015 15:20)

Ťažko to budete vysvetľovať tzv. pápežovi, o ktorého sexualite sa nehovorí, ale je to na ňom badať...