Choď na obsah Choď na menu
 

 Top 6 populárnych mýtov o homosexualite

(prvá časť)svfg.png

Od posledných dekád 20. storočia je celý Západný svet svedkom stále intenzívnejšej „normalizácie“ homosexuality (od dekriminalizácie jej praktikovania až po jej vyzdvihnutie „k oltáru“). Tieto fatálne spoločenské zmeny boli umožnené aj vďaka radikálnemu obratu v jej vnímaní, ktorý by zrejme nebol možný bez vytvorenia a rozšírenia mnohých mýtov – rozchýrených, ale nepravdivých informácií. Je homosexualita vrodená? Je homosexuálny styk bezpečný? Naozaj sú homosexuálov štyri percentá?

Mýt č. 1: Podiel homosexuálov v populácii je na úrovni 4 %, prípadne až 8 – 10 %

Takmer každý už počul o „štvorpercentnej“ menšine homosexuálov v spoločnosti. Niekedy dokonca zaznejú aj kritické hlasy s tým, že homosexuálov je omnoho viac – údajne až 10 %. V skutočnosti, ako to dokladujú mnohé podrobné výskumy, je to však naopak.

Prehľad prieskumov v štúdii Williamsovho inštitútu, špecializovaného centra pre „právo sexuálnej orientácie“ pri kalifornskej UCLA, preukazuje, že za homosexuálov („gay/lesbian“) sa označuje najviac 2,5 % obyvateľov podľa celonárodného prieskumu sexuálneho zdravia a správania v USA z roku 2009. Najmenší údaj vyplýva z nórskeho prieskumu životných podmienok – iba 0,7 % homosexuálov v spoločnosti.

Podiel homosexuálov medzi obyvateľstvom je teda výrazne nižší ako toľko omieľané „štyri percentá“. Dokazuje to aj rozsiahly britský prieskum z roku 2010, do ktorého sa zapojilo 450.000 respondentov. Z nich sa iba 1 % prihlásilo k homosexuálnej orientácii a 0,5 % k bisexualite.

Mýt č. 2: Homosexualita je vrodená a nezmeniteľná

Tvrdenie, že homosexuálna orientácia je vrodená a žiadnym spôsobom neovplyvniteľná, je rozšírené a priam dogmatizované. V niektorých štátoch USA boli na jeho základe zakázané terapie, ktoré sa na dobrovoľnej báze snažili o preorientovanie sexuálnej orientácie homosexuálov na heterosexuálnu.

Žijeme v spoločnosti, v ktorej sú neprípustné diskusie o tom, či je napríklad inteligencia alebo náchylnosť ku kriminálnemu správaniu vrodená (geneticky determinovaná). Ale zároveň je úplne v poriadku, dokonca žiadané, niečo také vyhlasovať o sexuálnej orientácii.

Predstavte si, že by niekto vyhlásil, že treba zakázať snahy o zlepšenie školských výsledkov černochov v USA s odkazom na to, že ich inteligenčné predpoklady sú vrodené a teda beztak už lepší nebudú. To, čo by nasledovalo, by asi nebolo súhlasné hlasovanie zákonodarcov, ale škandál nebývalých rozmerov s možnými trestnoprávnymi následkami.

Otázke premenlivosti sexuálnej orientácie sa venovali výskumníci Mock a Eibach vo svojej štúdii z roku 2011. Prišli na to, že po desiatich rokoch došlo k zmene sexuálnej orientácie u 64 % lezieb a 9,5 % gayov. V skorších štúdiách boli dokonca zistené ešte vyššie hodnoty. Je možné s takmer istotou vyhlásiť, že časť osôb, ktorá sa označuje za homosexuálov, môže časom svoje sexuálne preferencie zmeniť.

Aj vrodenosťou homosexuality sa zaoberalo niekoľko výskumov. Vo Fínsku a Švédsku prebehli výskumy jednovaječných dvojčiat, ktoré spolu zdieľajú 100 % génov. Obe škandinávske štúdie odhalili, že ak jedno identické dvojča bolo homosexuálne orientované, druhé ním bolo iba v 10 alebo 11 % prípadov. To dokladuje, že homosexualita nie je, aspoň nie výlučne, vrodená alebo geneticky daná.

Dôležitú úlohu vplyvu prostredia dokazuje aj štúdia z Dánska: faktory, ktoré sú pri dánskych mužoch spojené s vyšším výskytom homosexuálnych vzťahov („manželstiev“), sú miesto narodenia v meste a chýbajúci otec v rodine. Pri homosexuálnych ženách zase hralo rolu miesto narodenia v meste, úmrtie matky v čase dospievania a absencia matky.

Opäť platí, ak by bola homosexualita vrodená, takéto faktory by nemohli mať žiaden vplyv a homosexuáli by boli zastúpení vo všetkých spoločenských skupinách viac-menej rovnomerne. Tieto výsledky podporuje aj prieskum z USA, ktorý dokonca uvádza, že „prostredie, ktoré ponúka viac možností pre homosexualitu a menej sankcií za takéto správanie, môže umožniť, a dokonca aj vyvolať, vyjadrenie záujmu o rovnaké pohlavie a sexuálne správanie.

Mýtus č. 3: Homosexuálny pohlavný styk je bezpečný

Od obdobia sexuálnej revolúcie v 60. rokoch 20. storočia až podnes dostávajú v médiách a celej kultúre stále častejšie priestor prejavy, ktoré praktizovanie homosexuality podporujú a označujú za ekvivalentné heterosexuálnemu pohlavnému styku. Mnohé štáty zmenili svoju legislatívu a homosexuálne páry postavili na roveň manželstvu muža a ženy. Aj tým dáva štát signál, že uznáva takýto styk za nejakú formu „verejného dobra“. Žiaľ, má to svoje tragické dôsledky, na ktoré médiá, štát či všakovakí aktivisti takmer nikdy neupozorňujú.

Podľa údajov vlády USA patria muži, ktorí majú sex s mužmi, medzi najrizikovejšie skupiny ohrozené vírusom HIV/AIDS. V roku 2010 táto kategória „zodpovedala“ za 78 % všetkých nových HIV infekcií medzi mužmi a za 63 % celkovo. Viac ako polovica (52 %) osôb HIV pozitívnych patrí do tejto kategórie.

Približne pätina aktívne homosexuálnych mužov v USA je HIV pozitívnych, ale takmer polovica z nich o tom ešte nevie a tak môže túto strašnú chorobu ďalej nevedomky šíriť. V Taliansku je tento údaj dokonca na úrovni 26,7 %. (viac k téme). A nejde iba o ďalekú Severnú Ameriku alebo západnú Európu, v susednom Česku, kde od roku 2006 existujú registrované partnerstvá homosexuálov, prudko rastie počet nakazených HIV a väčšina mužských pacientov (84 % všetkých) sa nakazila pri sexe s mužom.

Syfilis, strašná pohlavná choroba, sa neúmerne šíri medzi homosexuálmi. V roku 2006 až 64 % nahlásených prípadov bolo u mužov, ktorí majú sex s mužmi. Problémy sú aj s papilomavírmi (HPV) u aktívnych homosexuálov, pri ktorých je väčšie riziko rakoviny análneho otvoru. Z týchto zdravotných dôvodov sú v mnohých krajinách obmedzenia pri darovaní krvi u aktívnych homosexuálov.

Praktizovanie homosexuality so sebou prináša obrovské zdravotné riziká, často s tragickým koncom. Ukazuje sa, že ak je v spoločnosti atmosféra odmietajúca toto konanie alebo aspoň jeho propagáciu, mnohí s homosexuálnymi sklonmi nebudú nakoniec svoje „chúťky“ ukájať a tým pádom ochránia svoje zdravie a životy. Dnes sme, žiaľ, svedkami opačného trendu...

zdroj:tu
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.