Choď na obsah Choď na menu
 

Totalitarizmus „manželstva“ osôb rovnakého pohlavia

V novembri roku 1996 organizácia First Things usporiadala sympózium s názvom „Súdne uzurpácie politiky“, v ktorom prispievatelia diskutovali o hrozbe, ktorú pre americkú demokraciu predstavuje nariadenie potratov v Amerike zo strany Najvyššieho súdu. Nič sa nevyrovná obrovskému množstvu nevinných ľudí, ktorí sú zabití prostredníctvom potratu - napriek tomu organizácia First things považovala za vhodné zamerať sa nie na samotné deti alebo matky či otcov, ale na ohrozenie demokracie a na americký experiment, ktorý predstavuje súdne jednanie presahujúce vlastné kompetencie – teda to, vďaka čomu sa potrat zlegalizoval.

Legalizácie manželstva“ osôb rovnakého pohlavia so sebou neprináša do neba volajúcu krv, je to však azda jedna z najodvážnejších iniciatív sociálneho inžinierstva v americkej histórii. Avšak spôsob, akým bola v štáte za štátom nariadená, ako súdy ignorovali ľudové hlasovania, vytvára pôdu pre podobné rozhodnutie Najvyššieho súdu Spojených štátov, ako to bolo v prípade Roe vs. Wade. Najvyšší súd už oznámil, že na zasadaní bude rozhodovať o manželstve“ osôb rovnakého pohlavia - presne desať rokov po tom, čo „manželstvo“ osôb rovnakého pohlavia zlegalizovala Kanada. Je dôležité, aby sa Američania pozreli na to, čo sa stalo v Kanade.

Kanada sa 20. júla 2005 stala štvrtou krajinou na svete, ktorá zlegalizovala „manželstvá osôb rovnakého pohlavia. V ten deň vyšlo slnko - tak ako vždy. Ľudia išli do práce, tak ako každý deň sa v katolíckych kostoloch slávili omše a každodenný život sa odvíjal ako zvyčajne. V dňoch a mesiacoch, ktoré nasledovali po ňom, nedošlo k masívnemu zvýšeniu počtu párov rovnakého pohlavia, ktoré by sa „zosobášili“ (to bolo legálne už od roku 2003 vo ôsmich z desiatich provincií). Hoci sa špekulovalo o možnosti rovnakého pohlavia, „manželský“ turizmus zo Spojených štátov sa nikdy neuskutočnil a kanadská vlajka sa z tej s javorovým listom nezmenila na dúhu LGBT. V Kanade sa však vďaka legalizácii manželstva osôb rovnakého pohlavia stalo niečo veľmi podstatné – a netýkalo sa to práva homosexuálov na uzatváranie manželstva. V skutočnosti vôbec nešlo o manželstvo.

Kanada bola 20.júla 2005 svedkom veľmi významného kroku smerujúceho k totalite.

Sloboda prejavu, práva rodičov, právo ohlasovať a praktizovať svoje náboženstvo a opotrebované a roztrhané vlákna predpísanej slušnosti - toto všetko utrpelo veľké škody. Legalizáciou homosexuálnych „manželstiev“ sa to, čo bolo pred niekoľkými rokmi skôr nenormálne, teraz zaviedlo ako zákonné právo a to, čo bol normálny a prirodzený pohľad na sexualitu, sa ponížilo na spiatočnícke a nenávistné myslenie skostnatených jedincov.

Terrence Prendergast je katolícky arcibiskup z Ottawy. Vo svojom prejave na St. Thomas University v Minnesote v roku 2012 načrtol dôsledky manželstva“ osôb rovnakého pohlavia v Kanade. Jeho zoznam zahŕňal: obmedzenie slobôd, nútenú sexuálnu výchovu, sexuálne zmätené deti, sexuálne experimentovanie medzi deťmi, umlčiavanie a oslabovanie Cirkvi, viac pôrodov mimo manželstva, viac in vitro oplodnení, viac potratov, viac chudoby, viac chorôb, viac závislostí a vyššie náklady na zdravotnú starostlivosť.

Biskup Calgary, Frederick Henry, bol predvolaný pred Tribunál pre ľudské práva v roku 2005 za to, že napísal list vyjadrujúci katolícke učenie o manželstve“ osôb rovnakého pohlavia. Počas svojej reči arcibiskup Prendergast citoval biskupa Fredericka Henryho a povedal: „Zákony o ľudských právach, ktoré majú byť štítom, sa v súčasnosti používa ako meč. Len zriedka je problémom pravdivá formácia, ale skôr cenzúra a aplikácia konkrétnej teológie prostredníctvom hrozieb, sankcií a represívneho opatrenia.“ Arcibiskup Prendergast pokračoval: „Biblia je nazýva literatúrou nenávisti. Je zrejmé, že Cirkev je v hľadáčiku. Na Cirkev sa bude zvyšovať tlak: aby buď vyhovela, alebo prestala fungovať.“

Davová psychóza je termín zvyčajne aplikovaný na horúčkovité šialenstvo davu. Existuje však temnejšie, systematickejšie a trvalejšie kolektívne šialenstvo, ktoré sa dá dosiahnuť zredukovaním zjavnej pravdy na niečo, o čom všetci vedia, ale ignorujú to a nechcú o tom diskutovať. Legalizáciou homosexuálnych „manželstiev“ sme mali právny dekrét, ktorým sa ustanovuje normatívna povaha manželstiev“ osôb rovnakého pohlavia - tým sú podstatné argumenty o komplementarite muža a ženy alebo o prokreatívnom (teda plodivom) účele manželstva vylúčené ako diskriminačné.

Za normálnych okolností je prvou vecou, ktorú si o osobe všimneme, jej pohlavie a prvou vecou, ktorú si uvedomíme, keď premýšľame o pohlaví, je evidentná fyzická komplementarita muža a ženy. No v novom režime SSM musia byť tieto jednoduché a samozrejmé pravdy doplnené námietkou hovoriacou o tom, že neexistuje nič prirodzené - ľudská sexualita je umelá a nie je nič, čo by bolo vo svojej podstate živé, dobré a pravdivé. Je to veľmi dôležité pre psychosexuálnu formáciu mladých a pre šťastie a rozkvet jednotlivcov i spoločnosti ako celku, je to však aj rozhodujúci krok k zničeniu kritickej inteligencie, k pestovaniu tej najhoršej závislosti a nakoniec k šialenstvu a totalite.

Doug Mainwaring pracuje s projektom Witherspoonovho inšitútu s názvom CanaVox. Sám seba opisuje ako homosexuálneho muža, ktorý zachováva zdržanlivosť. Mainwaring opisuje snahy redefinovať manželstvo ako „formu narastajúcej totality“. Podľa Mainwaringahomosexuáli a lesbičky boli pokrokármi použití ako pešiaci na to, aby sa nastolila táto kontroverzná otázka. Mám veľmi silný pocit, že práve [táto otázka] je určená na to, aby nastolila narastajúcu totalitu.“

V sedemdesiatych rokoch 20. storočia sa veľa hovorilo o Štokholmskom syndróme. V tom čase uniesli a držali ako rukojemníčku bohatú dedičku Patty Hearstovú, no tá sa neskôr so svojimi väzniteľmi spojila pri vylúpení banky a masakrovaní nevinných ľudí. Predtým než bola Hearstová unesená, nebol u nej žiadny náznak, že by bola psychopatkou, ani žiaden náznak latentnej kriminality. Podlosť Patty Hearstovej bola skôr spôsobená psychologickou manipulácipu jej väzniteľov.

Hearstovej bola v zajatí odopretá jej autonómna hodnosť osoby. Či a kedy môže stáť, sedieť, ležať, jesť, piť, spať, hovoriť alebo mlčať - kontrola nad všetkými týmito vecami jej bola odopretá. Bol jej odopretý akýkoľvek vplyv, bola bezmocná a ako človek zničená. Potom, čo nastal totálny rozklad [osoby], drobné láskavosti a obnovenie poriadku (a teda aj možnosť zmyslu) znovu vystavali jej svet. Hearstovej nový svet sa však vytvoril a točil okolo jej únoscu, ktorý bol teraz aj jej záchrancom.

Legalizácie manželstva“ osôb rovnakého pohlavia nie je o umožňovaní niečoho; manželstvo“ osôb rovnakého pohlavia už existuje. Nešlo o uznanie niečoho; manželské a pozostalostné dávky, rodinné daňové stimuly a všetky ďalšie výhody manželstva boli alebo mohli byť poskytnuté aj bez toho, aby by sa toto [spolužitie nazvalo] manželstvom. Legalizácia manželstva“ osôb rovnakého pohlavia bola o zákaze [brať] definíciu heterosexuálneho manželstva ako niečo, čo je normatívou. Bola o štáte, ktorý odopiera človeku právo hovoriť o jednej z najzrejmejších právd ľudskej prirodzenosti. Bola o sprisahaní, ktorého cieľom bolo presadiť davovú psychózu, kultivovať psychickú závislosť a dosiahnuť totalitnú kontrolu.

Samozrejme, väčšine sa to zdalo bezvýznamné, pretože len málokedy vidíme význam toho, čo sa deje, práve keď sa to deje. Nayvše Kanaďania sú ako ľudia hrdí na svoju mierumilovnú zhovievavosť voči poruchám. Drvivá väčšina Kanaďanov nikdy neprejaví postoje, ktoré sú v rozpore s duchom doby; drvivá väčšina rodičov pasívne dovoľuje, aby sa primárnymi vychovávateľmi ich detí stali vyškolení profesionáli a verejný zábavný priemysel, veľká väčšina ľudí už neberie náboženstvo vážne. Aj väčšina duchovenstva sa už dávno vzdala kázania obtiažnejších doktrín kresťanstva tým ľuďom, ktorí náboženstvo ešte berú vážne.

Postup smerom k tomuto šialenstvu bol dlhý a v priebehu toho času existovali ešte ďalšie a ďalšie skutočnosti, o ktorých sa však nesmelo hovoriť. Na verejných miestach museli konzervatívci žiť stále iba vo svojej vlastnej mysli, čo však môže byť pre každého nebezpečné. V našich predstavách (ktoré sú podobné tým, aké mal filmový Walter Mitty) väčšina z nás omdlieva obdivovaním seba samého pri myšlienke na slávny posledný odpor, ktorý by sme niekedy museli vykonať, ak by prišlo do tuhého. V našich očiach je naša osobná Kalvária hrdinská a neohrozená. Ale smutnou pravdou je, že väčšina z nás zomrie skôr palcom než mečom. V našom najhlbšom vnútri to vieme, a tak mnohí z nás sebou opovrhnú a vzdávajú sa. Legalizáciou manželstva“ osôb rovnakého pohlavia sa v Kanade podlomilo sociálne konzervatívne hnutie.

To, že prešiel Zákon o civilnom sobáši je formálnym prihlásením sa k nášmu kolektívnemu odklonu od prirodzeného zákona a zdravého rozumu. Bol to tiež úžasný príklad politickej a kultúrnej revolúcie. Na inej úrovni bol však viac než tým. Keď prešiel Zákon o civilnom sobáši, vzdali sme sa nášho práva učiť naše deti o mužskosti a ženskosti, o manželovi a manželke. Pretože pravdou je, že homosexuálnym aktivistom po celý ten čas šlo o deti.

Každý homosexuál je prakticky neprimerane zaujatý svojím vlastným detstvom. Detstvo a dospievanie sú najdynamickejším obdobím psychosexuálneho vývoja a všetci homosexuáli sú svojou sexualitou zmätení. Na rozdiel od zvierat, ktorých sexualita je čisto inštinktívna, ľudská sexualita je kombináciou inštinktu a socializácie. Existuje mnoho faktorov, ktoré prispievajú k socializácii dieťaťa: rodina, rovesníci, škola, kultúra - na tieto všetky však dohliada štát, ktorý má silu zákonov a trestov.

Sexuálni revolucionári, ktorí lobovali za právne uznanie manželstva“ osôb rovnakého pohlavia, prostredníctvom rovnakého právneho uznania pre civilné zväzky osôb rovnakého pohlavia už dosiahli všetky právne výhody, ktoré požívajú heterosexuálne manželstvá, prípadne by ich takto mohli ľahko získať. Tak by však nedosiahli tú najvyhľadávanejšiu trofej: môcť odoprieť heterosexuálom akýkoľvek nárok na spôsobilosť rozlišovania a právo na to, aby zodpovedajúcim spôsobom vštepovali deťom svoje hodnoty a postoje.

V Kanade prebehla revolúcia. Blížila sa už dlho a všetky jej plody ešte len dozrievajú, no revolúcia už určite prebehla a termín pre tento nový režim sa začína veľkým písmenom T.