Choď na obsah Choď na menu
 

Rakúsky islamský teológ vysvetlil, prečo sa mladí muži s islamskými koreňmi, žijúci na Západe v druhej či tretej generácii, radikalizujú

Viedeň 27. júna 2017 (HSP/Foto:TASR/AP-Rajesh Kumar Singh))

Ilustračné foto

Rakúsky denník Kurier priniesol rozsiahly rozhovor s liberálnym islamským teológom a náboženským pedagógom Mouhanadom Khorchideom, ktorý pochádza z Libanonu a už dvadsať rokov je rakúskym štátnym občanom. Podľa neho je islam chybne interpretovaný a vyžaduje reformu, ak chce prežiť. Pri všetkej kritike o zneužití moci a zaostalosti v mnohých islamských štátoch vidí Mouhanad Khorchide šancu na reformu islamu. Tým však naráža na odpor u svojich súvercov, v dôsledku čoho je nútený žiť pod policajnou ochranou.

Kurier: Pán Khorchide, po atentáte v Manchesteri, pri ktorom zomrelo 22 ľudí, stále častejšie zaznieva otázka, prečo práve mladí muži s islamskými koreňmi, ktorí žijú na Západe v druhej alebo tretej generácii, sa radikalizujú?

Mouhanad K.: Hlavnou príčinou je ťažké hľadanie identity mladých mužov. Mnohí sa nevčlenia do západnej spoločnosti. V škole skončia zle, nenájdu prácu, cítia sa diskriminovaní. Aj v domovských krajinách ich rodičov nie sú akceptovaní, a tak strácajú národnú identitu. Mnohí nachádzajú útočisko v náboženstve, ale súčasne vedia príliš málo o islame. Vo fundamentalistickom prostredí získajú pocit uznania alebo dokonca sily.

Kurier: Prečo sa miesto umierneného islamu presadzuje fundamentalizmus?

Mouhanad K.: Rozhodujúcu úlohu tu hrá náboženský analfabetizmus. Kto sa dnes skutočne zaujíma o intelektuálne porozumenie islamskej tradície a súčasnosti? Mnohí pokladajú islam za Mohamedom ohlásený hotový produkt, bez jeho dejín vzniku počas viacerých storočí. Hlavná časť islamskej teológie zostáva visieť na slovách koránu. Nemoslimov vidia ako neveriacich, ktorí budú trestaní v pekle iba preto, že sú nemoslimami. V pluralitnej spoločnosti je nemysliteľné, že niekto je iba vďaka svojej náboženskej príslušnosti lepší človek ako iný.

Kurier: Keď sa pozeráme do islamského sveta vidíme, že tón udávajú štáty ako Saudská Arábia. Reforma viery je zrejme nerealistická…

Mouhanad K.: Saudská Arábia je hlavný exportér extrémizmu. Preto sa môže niekto pýtať: prečo tam cestuje americký prezident Donald Trump a uzatvára zmluvy o zbraniach za 110 miliárd dolárov? Ja však vidím šancu na reformný potenciál v islamských univerzitách v Európe. Tu sa môže rozvíjať islamská teológia vo vnútri demokratických štruktúr. Inak ako v niektorých islamských štátoch, kde sa náboženstvo zneužíva ako nástroj moci.

Kurier: Prečo sa interpretuje v islamskom svete zmena ako slabosť?

Mouhanad K.: Islamský svet trpí na krízu vzdelania. K tomu pristupuje pocit podriadenosti voči Západu. Tak sa pozerá na každú snahu o reformu ako na pozápadnenie. V stredoveku boli moslimovia oveľa otvorenejší voči iným kultúram a omnoho intelektuálnejší ako dnes.

Kurier: Keď Saudská Arábia podporuje terorizmus nie sú potrebné sankcie proti nej?

Mouhanad K.: Premýšľanie o našich vzťahoch k takýmto krajinám je už mnohé roky prekvapujúce. Mali by sme konečne vedieť, ktorá krajina exportuje terorizmus. Definitívne to nie je Irán, na ktorý boli dlhé roky uvalené sankcie. Mnohí teroristi prichádzajú priamo zo Saudskej Arábie alebo sympatizujú s wahhábistickým presvedčením. Žiaľ, posledné slovo majú vždy politické a hospodárske záujmy.

Kurier: V Saudskej Arábii a mnohých iných krajinách platí šaria ako zákon. Sú sekularizácia a islam protirečením?

Mouhanad K.: Mnohí islamskí vládcovia zavádzajú šariu na legitimizáciu svojich vlastných mocenských záujmov. Pre despotov je predsa žiaduce, aby veriaci mali trestajúci obraz boha. Neide o boha ale o moc v jeho mene.

Kurier: Touto mocou sú utláčané predovšetkým ženy. Je nosenie šatky iba náboženskou povinnosťou ženy?

Mouhanad K.: Mnohí to vidia ako povinnosť. Niektorí učenci však pokladajú šatku v časoch proroka Mohameda za sociálny znak. Nemá žiadny náboženský význam. Šatka slúžila vtedy – ako hovorí korán – na ochranu žien, aby sa vedelo, ktorá žena je slobodná a ktorá otrokyňa.

Kurier: Burka a nikáb sú aj pre vás ako islamského teológa znakom útlaku…

Mouhanad K.: Absolútne. Burka je vylúčením žien zo spoločnosti. Keby mi prišla študentka na skúšku v šatke, chcel by som vedieť, kto sa za ňou skrýva. Preto dobre rozumiem, keď bude závoj tváre zakázaný.

Kurier: Vo vašej knihe porovnávate islam s nákladným autom, ktoré stratilo rovnováhu. Ako môže islam v budúcnosti opäť nájsť svoju rovnováhu?

Mouhanad K.: Vývoj je veľmi rôzny. Na jednej strane extrémizmus narastá. To sa musí otvorene povedať. Ale je aj iný pohyb. V Indonézii, najväčšej islamskej krajine, sa má inštalovať demokracia. V Saudskej Arábii budú smieť čoskoro ženy samotné šoférovať. V Egypte bolo prednedávnom oznámené, že už viac sa nesmie tvrdiť, že kresťania a židia sú neveriaci, ktorí nenájdu blaženosť. To ma robí optimistickým, že reformy sú ešte možné.

Máme však ešte aj tretí vývoj, ktorý doteraz nikto nepoznal – totiž rastúci ateizmus. V Iráne, Saudskej Arábii alebo Egypte hovoria mnohí moslimovia: ak to je islam, čo sa dnes propaguje, potom ja sa chcem s tým rozlúčiť. Aj v Nemecku registrujeme medzi mladými moslimami úbytok návštev mešít. 32 % prvej generácie migrantov s tureckými koreňmi išlo do mešity jedenkrát za týždeň. V druhej a tretej generácii je to iba 23 %. Keď to takto pôjde ďalej, budú mešity o pár rokov takmer prázdne. Dnešná ponuka v mešitách sa zdá byť pre mladistvých sotva atraktívna.

Kurier: Vaše výskumy nepotešia fundamentalistov. Vyhrážali sa vám smrťou?

Mouhanad K.: Áno, už viackrát. Preto stojí pred dverami môjho bytu policajt a aj pri všetkých mojich verejných vystúpeniach dostávam policajnú ochranu.

Ivan Lužák

Zdroj: TU